Prvá Mojžišova 47:1–31

47  Jozef išiel k faraónovi+ a povedal mu: „Môj otec a moji bratia prišli z kanaánskej krajiny aj so svojimi stádami oviec a dobytka a so všetkým, čo majú, a sú v kraji Góšen.“+ 2  Vzal so sebou piatich bratov a predstavil ich faraónovi.+ 3  Faraón sa opýtal Jozefových bratov: „Aké je vaše zamestnanie?“ Oni odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri oviec, tak ako naši predkovia.“+ 4  Potom povedali faraónovi: „V Kanaáne je krutý hlad.+ Nemali sme kde pásť svoje stáda, preto sme prišli bývať do tejto krajiny ako cudzinci.+ Dovoľ, prosím, svojim sluhom usadiť sa v kraji Góšen.“+ 5  Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. 6  Máš k dispozícii celú egyptskú krajinu. Nech bývajú v jej najlepšej časti.+ Nech sa usadia v kraji Góšen. A ak medzi nimi poznáš nejakých schopných mužov, zver im moje stáda.“ 7  Potom Jozef priviedol k faraónovi svojho otca Jakoba, predstavil mu ho a Jakob faraóna požehnal. 8  Faraón sa Jakoba spýtal: „Koľko máš rokov?“ 9  Jakob odpovedal: „Môj život a putovanie* trvá 130 rokov. Rokov môjho života bolo málo, boli ťažké+ a nedosahujú dĺžku životnej púte mojich predkov.“*+ 10  Potom Jakob požehnal faraóna a odišiel od neho. 11  Jozef nechal svojho otca a bratov bývať v Egypte a podľa faraónovho nariadenia im dal zem v najlepšej časti krajiny, v kraji Ramses.+ 12  A zásoboval potravou* svojho otca, bratov a celú otcovu domácnosť podľa toho, koľko mali detí. 13  A v celej krajine nebolo čo jesť,* lebo hlad bol veľmi krutý. Egyptská i kanaánska krajina boli hladom úplne vyčerpané.+ 14  Všetky peniaze, za ktoré ľudia z Kanaánu a Egypta nakupovali obilie,+ Jozef zhromažďoval a prinášal do faraónovho paláca. 15  Keď sa obyvateľom Egypta a Kanaánu minuli peniaze, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a hovorili: „Daj nám obilie! Máme ti zomrieť pred očami len preto, že sa nám minuli peniaze?“ 16  Jozef im odpovedal: „Keď nemáte peniaze, dajte mi svoje zvieratá a ja vám za ne dám obilie.“ 17  A tak k Jozefovi privádzali svoje kone, ovce, dobytok a osly a on im za ne dával obilie. V tom roku ich Jozef zásoboval obilím a vymieňal ho za všetky ich zvieratá. 18  Keď sa ten rok skončil a začal sa ďalší, ľudia znovu prichádzali k Jozefovi a hovorili: „Nebudeme skrývať pred naším pánom, že peniaze a všetky domáce zvieratá sme vydali nášmu pánovi. Nemáme už nič, čo by sme nášmu pánovi mohli dať, iba naše telá a našu pôdu. 19  Máme ti zomrieť pred očami a má naša zem spustnúť? Kúp nás i naše polia za obilie a staneme sa faraónovými otrokmi a všetka naša pôda bude patriť jemu. Len nám daj osivo, aby sme nezomreli a aby naša zem nespustla.“ 20  A tak Jozef kúpil pre faraóna všetku egyptskú pôdu, lebo všetci Egypťania predali svoje polia, pretože hlad na nich ťažko doliehal. A pôda prešla do rúk faraóna. 21  Potom Jozef prikázal, aby sa všetci obyvatelia Egypta, z jedného konca krajiny až po druhý, presťahovali do miest.+ 22  Len pôdu kňazov nekúpil,+ lebo kňazi dostávali prídely od faraóna, preto svoju pôdu nepredali. 23  Vtedy Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil vás i vašu krajinu pre faraóna. Tu máte osivo a osejte ním polia. 24  Z úrody dáte pätinu faraónovi,+ ale štyri časti zostanú vám, aby ste mali čím osievať polia a aby ste mali čo jesť, vy, vaše deti i tí, čo žijú vo vašich domoch.“ 25  Oni povedali: „Zachránil si nám život.+ Kiež by sme získali priazeň nášho pána a stali sa faraónovými otrokmi.“+ 26  A Jozef vydal výnos o egyptskej pôde, ktorý platí až dodnes: pätina patrí faraónovi. Jedine pôda kňazov neprešla do rúk faraóna.+ 27  Izraeliti bývali v egyptskej krajine, v kraji Góšen.+ Usadili sa v nej, boli plodní a veľmi ich pribudlo.+ 28  Jakob žil v egyptskej krajine 17 rokov a dožil sa 147 rokov.+ 29  Keď sa priblížil čas Izraelovej smrti,+ zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň, polož, prosím, ruku pod moje bedrá* a prisahaj, že mi prejavíš lásku* a vernosť. Prosím, nepochovaj ma v Egypte.+ 30  Keď zomriem,* zober ma z Egypta a pochovaj ma v hrobe mojich predkov.“+ Jozef povedal: „Urobím, ako hovoríš.“ 31  „Prisahaj mi,“ povedal Izrael. Keď mu to odprisahal,+ Izrael sa pri záhlaví postele poklonil Bohu.+

Poznámky pod čiarou

Al. „Môj život cudzinca“.
Al. „dĺžku života mojich predkov, keď žili ako cudzinci“.
Dosl. „chlebom“.
Dosl. „chleba“.
Zjavne išlo o staroveký zvyk, ktorým sa potvrdzovala prísaha.
Al. „vernú lásku“.
Dosl. „si ľahnem k svojim otcom“.