Prvá Mojžišova 48:1–22
48 Potom Jozefovi povedali: „Tvoj otec slabne.“ Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov Manaššeho a Efraima+ a šiel k Jakobovi.
2 Keď Jakobovi oznámili, že k nemu prišiel jeho syn Jozef, Izrael pozbieral sily a posadil sa na posteli.
3 Povedal Jozefovi:
„Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze v kanaánskej krajine a požehnal ma.+
4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným, dám ti veľa potomkov a urobím z teba veľký národ.+ Túto krajinu dám tvojim potomkom* a bude natrvalo ich.‘+
5 A tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte, skôr ako som k tebe prišiel, sa stanú mojimi.+ Efraim a Manašše budú mojimi synmi, tak ako sú nimi Rúben a Simeon.+
6 Ale deti, ktoré sa ti narodia po nich, budú patriť tebe. Budú niesť mená svojich dvoch bratov a dostanú dedičstvo z ich dedičného podielu.+
7 Keď som sa vracal z Páddanu, zomrela tvoja matka Ráchel.+ Bolo to v Kanaáne, ešte kus cesty od Efratu. A tak som ju pochoval tam, na ceste do Efratu, čiže Betlehema.“+
8 Potom Izrael uvidel Jozefových synov a spýtal sa: „Kto to je?“
9 Jozef odpovedal: „To sú moji synovia, ktorých mi dal Boh v tejto krajine.“+ A Izrael povedal: „Priveď ich, prosím, ku mne, aby som ich požehnal.“+
10 Izrael mal v starobe veľmi slabý zrak a už takmer nevidel. Jozef ich preto priviedol bližšie k nemu a on ich pobozkal a objal.
11 Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ťa ešte niekedy uvidím,+ ale Boh mi doprial vidieť aj tvojich potomkov.“*
12 Potom ich Jozef zobral od Izraela* a poklonil sa až po zem.
13 Vzal oboch synov a priviedol ich bližšie k otcovi. Pravou rukou postavil Efraima+ k Izraelovej ľavici a ľavou rukou postavil Manaššeho+ k Izraelovej pravici.
14 Ale Izrael prekrížil ruky: pravú ruku položil na hlavu Efraima, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Manaššeho. Urobil to zámerne, hoci Manašše bol prvorodený.+
15 Potom Jozefa požehnal slovami:+
„Pravý Boh, ktorému slúžili* moji predkovia Abrahám a Izák,+pravý Boh, ktorý bol mojím pastierom po celý môj život až dodnes,+
16 ten, ktorý ma pomocou svojho anjela dostával z každého nešťastia,+ nech žehná chlapcov,+nech nosia moje meno a meno mojich predkov Abraháma a Izákaa nech ich pribudne na zemi.“+
17 Keď Jozef videl, že otec má pravicu na Efraimovej hlave, nepáčilo sa mu to. Chytil otcovu ruku a chcel ju preložiť z Efraimovej hlavy na hlavu Manaššeho.
18 Povedal otcovi: „Nie, otec, tento je prvorodený.+ Jemu polož pravicu na hlavu.“
19 Ale otec odmietol: „Viem, syn môj, viem. Aj z neho vznikne národ a aj on bude veľký. Ale jeho mladší brat bude väčší ako on+ a jeho potomkov* bude toľko, že by z nich mohli byť národy.“+
20 V ten deň ich požehnal+ a povedal:
„Nech Izraeliti spomínajú tvoje meno, keď sa budú navzájom žehnať:
‚Nech Boh dá, aby si bol ako Efraim a Manašše.‘“
Tak uprednostnil Efraima pred Manaššem.
21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Ja umieram,+ ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich predkov.+
22 A tebe dávam o jeden diel zeme* viac ako tvojim bratom, ten, ktorý som mečom a lukom získal z rúk Amorejcov.“
