Prvá Mojžišova 50:1–26
50 Vtedy sa Jozef vrhol k svojmu otcovi,+ bozkával ho a veľmi plakal.
2 Potom prikázal svojim sluhom lekárom, aby jeho otca Izraela zabalzamovali,+ a oni to urobili.
3 Potrebovali na to celých 40 dní, lebo toľko trvá balzamovanie. A Egypťania ho oplakávali 70 dní.
4 Keď sa skončilo obdobie smútku, Jozef povedal faraónovým dvoranom:* „Ak som získal vašu priazeň, povedzte, prosím, faraónovi:
5 ‚Keď môj otec zomieral,+ povedal: „Prisahaj mi,+ že ma pochováš v hrobke,+ ktorú som si pripravil v Kanaáne.“+ Preto mi, prosím, dovoľ odísť a pochovať ho. Potom sa vrátim.‘“
6 Faraón mu povedal: „Splň svoju prísahu: choď a pochovaj svojho otca.“+
7 A tak Jozef odišiel pochovať otca a išli s ním všetci faraónovi sluhovia, významní muži+ faraónovho dvora a všetci významní muži Egypta,
8 celá Jozefova rodina, jeho bratia a domácnosť jeho otca.+ V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok.
9 Sprevádzali ich aj bojové vozy+ a jazdci. Bol to veľmi početný sprievod.
10 Keď prišli k atadskému mlatovisku,* ktoré je neďaleko Jordánu, sedem dní za Jozefovým otcom trúchlili a horko nariekali.
11 Keď obyvatelia Kanaánu videli smútočnú slávnosť na atadskom mlatovisku, povedali: „Pozrite, Egypťania majú veľký smútok!“ Preto nazvali to miesto pri Jordáne Ábel-Micrajim.*
12 A Jakobovi synovia urobili všetko, čo im otec prikázal.+
13 Preniesli ho do kanaánskej krajiny a pochovali ho v jaskyni na poli v Machpele naproti Mamre. To pole Abrahám kúpil od Chetitu Efrona, aby mal miesto na pochovávanie.+
14 Keď Jozef pochoval otca, on, jeho bratia a všetci, ktorí s ním išli na pohreb, sa vrátili do Egypta.
15 Po otcovej smrti si Jozefovi bratia hovorili: „Čo ak nás Jozef ešte stále nenávidí za to, čo sme mu urobili,+ a bude sa nám chcieť pomstiť?“
16 Preto Jozefovi odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal:
17 ‚Povedzte Jozefovi: „Prosím ťa, odpusť svojim bratom ich previnenie a ich hriech, ktorým ti tak ublížili.“‘ Preto ťa prosíme, prepáč, čo ti urobili sluhovia Boha, ktorému slúžil tvoj otec.“ Keď to Jozef počul, rozplakal sa.
18 Potom za ním prišli jeho bratia, padli mu k nohám a povedali: „Sme tvoji otroci!“+
19 Ale Jozef im povedal: „Nebojte sa! Som azda Boh?
20 Vy ste mi chceli ublížiť,+ ale ako sa ukázalo, Boh to obrátil na dobré a mnohým zachránil život.+
21 Preto sa nebojte. Postarám sa, aby ste vy i vaše deti mali čo jesť.“+ Tým ich utešil a upokojil.
22 Jozef a rodina* jeho otca zostali bývať v Egypte. Jozef sa dožil 110 rokov.
23 Videl Efraimových vnukov*+ aj synov Machira,+ Manaššeho syna. Pre Jozefa boli ako vlastní synovia.*
24 A Jozef povedal svojim bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme+ a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.“+
25 Potom Jozef povedal synom Izraela: „Prisahajte mi, že keď sa vás Boh ujme, odnesiete odtiaľto moje kosti.“+
26 Jozef zomrel, keď mal 110 rokov. Zabalzamovali ho+ a uložili ho v Egypte do truhly.
