Prvá Mojžišova 8:1–22
8 Boh však pamätal na Noema a na všetky divé a domáce zvieratá, ktoré s ním boli v korábe.+ Zoslal na zem vietor a voda začala klesať.
2 Nebeské pramene prestali prúdiť, nebeské stavidlá sa zatvorili a dážď ustal.*+
3 Voda ustupovala zo zeme a po 150 dňoch klesla natoľko,
4 že koráb pristál na pohorí Ararat. Bolo to 17. dňa siedmeho mesiaca.
5 A voda ďalej klesala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili vrcholy hôr.+
6 Po 40 dňoch Noe otvoril okno,+ ktoré urobil na korábe,
7 a vypustil krkavca. Ten odlietaval a prilietaval, kým voda na zemi nevyschla.
8 Potom vypustil holubicu, aby zistil, či voda zo zeme opadla.
9 Holubica nenašla miesto, kde by zosadla, a tak sa vrátila k nemu do korábu, lebo voda ešte pokrývala celú zem.+ Noe vystrel ruku a vzal ju do korábu.
10 Čakal ďalších sedem dní a znovu vypustil holubicu z korábu.
11 Podvečer sa k nemu holubica vrátila a v zobáku mala čerstvo odtrhnutý olivový list. Tak sa Noe dozvedel, že voda na zemi opadla.+
12 Čakal ešte ďalších sedem dní. Potom znovu vypustil holubicu, ale tá sa k nemu už nevrátila.
13 V 601. roku Noemovho života,+ v prvý deň prvého mesiaca, zem už nebola pod vodou. Noe sa pozrel z otvoru na streche korábu a videl, že povrch zeme obsychá.
14 V 27. deň druhého mesiaca už bola zem suchá.
15 Vtedy Boh povedal Noemovi:
16 „Vyjdi z korábu ty, tvoja manželka, tvoji synovia i manželky tvojich synov.+
17 Vyveď aj všetky živočíchy:+ vtáctvo, zvieratá a všetko, čo sa plazí po zemi, aby napĺňali zem,* boli plodné a množili sa.“+
18 A tak Noe vyšiel z korábu a s ním jeho synovia,+ jeho manželka a manželky jeho synov.
19 Z korábu vyšli podľa svojich rodov aj všetky živočíchy, plazy a vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje po zemi.+
20 Potom Noe postavil oltár+ Jehovovi, vzal niektoré z čistých zvierat a z čistých vtákov+ a obetoval na ňom zápalné obete.+
21 Jehova zacítil príjemnú* vôňu a Jehova si povedal v srdci: „Už nikdy neprekľajem zem+ za to, čo robí človek, lebo ľudské srdce je odmalička naklonené k zlému.+ Už nikdy nezničím všetko živé, ako som to urobil.+
22 Odteraz na zemi nikdy neprestane sejba a žatva, chlad a teplo, leto a zima, deň a noc.“+
