Prvý Tesaloničanom 1:1–10

  • Pozdravy (1)

  • Vďačnosť za vieru Tesaloničanov (2 – 10)

1  Ja, Pavol, spolu so Silvánom*+ a Timotejom+ posielame tento list zboru Tesaloničanov, ktorý patrí Bohu, Otcovi, a Pánovi Ježišovi Kristovi: Nech ste obdarení nezaslúženou láskavosťou a pokojom.  Ďakujeme Bohu zakaždým, keď sa o vás všetkých zmieňujeme v modlitbách,+  lebo neprestajne spomíname pred naším Bohom a Otcom na vašu prácu, ktorú konáte z viery a lásky, a na to, ako vytrvávate, lebo máte nádej+ v nášho Pána Ježiša Krista.  Vieme, bratia, že Boh vás miluje a že si vás vyvolil,  lebo dobrá správa, ktorú sme vám zvestovali, to neboli len slová. Bola sprevádzaná pôsobením svätého ducha a predkladaná s pevným presvedčením, a preto na vás mala mocný vplyv. Veď viete, ako sme medzi vami žili na vaše dobro.  A vy ste napodobňovali nás+ i Pána,+ keď ste napriek mnohému súženiu+ prijali slovo s radosťou, ktorá pramení zo svätého ducha,  čím ste sa stali vzorom pre všetkých veriacich v Macedónii a v Acháji.  Lebo od vás sa Jehovovo* slovo roznieslo nielen po Macedónii a Acháji, ale o vašej viere v Boha sa rozpráva všade,+ takže my už nemusíme nič hovoriť.  Veď ľudia sami rozprávajú o tom, ako sme k vám prišli a ako ste sa odvrátili od svojich modiel+ a obrátili sa k Bohu, aby ste sa stali otrokmi živého a pravého Boha. 10  A rozprávajú aj o tom, ako očakávate z nebies jeho Syna, Ježiša,+ ktorého vzkriesil z mŕtvych a ktorý nás zachráni pred prichádzajúcim Božím hnevom.+

Poznámky pod čiarou

Nazývaný aj Sílas.