Prvá Samuelova 1:1–28
1 V hornatom kraji Efraima+ bol istý Efraimovec z Ramatajim-Cofimu,*+ ktorý sa volal Elkána.*+ Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochua, syna Cufa.
2 Mal dve manželky, jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nie.
3 Elkána chodil každý rok zo svojho mesta do Šíla, aby tam uctieval* Jehovu vojsk* a prinášal mu obete.+ V Šíle boli Jehovovými kňazmi+ dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas.+
4 Raz, keď Elkána predložil obeť, dal z nej podiely svojej manželke Peninne a všetkým jej synom a dcéram.+
5 Ale Anne dal mimoriadny podiel, lebo ju veľmi miloval. Jehova ju však nepožehnal deťmi.*
6 A pretože ju Jehova nepožehnal deťmi, Peninna* sa jej vysmievala a ponižovala ju.
7 Robievala to rok čo rok. Vždy, keď išla Anna do Jehovovho domu,+ jej sokyňa sa jej tak posmievala, že Anna plakala a nejedla.
8 Jej manžel Elkána sa jej spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo si taká smutná?* Nie som pre teba lepší ako desať synov?“
9 Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. A kňaz Éli sedel v tom čase na sedadle pri vchode do Jehovovho chrámu.*+
10 Anna bola zúfalá* a začala sa modliť k Jehovovi+ a slzy sa jej liali z očí.
11 Slávnostne sľúbila: „Jehova vojsk, ty vidíš, ako veľmi trpím. Ak si na mňa spomenieš a nezabudneš na svoju služobníčku a dáš svojej služobníčke syna,+ ja ho dám tebe, Jehova, aby ti slúžil po celý svoj život, a britva sa nedotkne jeho hlavy.“+
12 Anna sa dlho modlila k Jehovovi a Éli pozoroval jej ústa.
13 Pery sa jej chveli, ale jej hlas nebolo počuť, lebo hovorila v duchu,* a tak si Éli myslel, že je opitá.
14 Povedal jej: „Čo tu robíš taká opitá? Choď a vráť sa, keď budeš triezva.“
15 Anna mu odpovedala: „Nie som opitá, môj pane, som zdrvená. Nepila som víno ani iný alkohol, ale vylievam si srdce pred Jehovom.+
16 Nemysli si, že tvoja služobníčka je naničhodná žena. Hovorila som zo svojej veľkej bolesti a tiesne.“
17 „Choď v pokoji,“ povedal jej Éli, „a nech Boh Izraela splní tvoju prosbu.“+
18 „Nech tvoja služobníčka nájde priazeň v tvojich očiach,“ povedala Anna. Potom odišla, najedla sa a smútok z jej tváre sa vytratil.
19 Skoro ráno vstali, poklonili sa pred Jehovom a vrátili sa domov do Rámy.+ Potom mal Elkána styk so svojou manželkou Annou a Jehova si na ňu spomenul.+
20 Do roka* Anna otehotnela a porodila syna. Dala mu meno+ Samuel,* lebo povedala: „Vyprosila som si ho od Jehovu.“
21 Po čase šiel Elkána s celou svojou domácnosťou predložiť Jehovovi každoročnú obeť+ a obeť spojenú s jeho slávnostným sľubom.
22 Ale Anna nešla.+ Povedala manželovi: „Hneď ako chlapca odstavím, privediem ho do Jehovovho domu* a potom tam už zostane.“+
23 „Urob, čo uznáš za vhodné,“* povedal jej Elkána. „Zostaň doma, kým ho neodstavíš. Nech Jehova urobí, ako si povedala.“ A tak Anna zostala doma a dojčila svojho syna, kým neprišiel čas, aby ho odstavila.
24 Keď ho odstavila, vybrala sa s ním do Šíla a vzala so sebou trojročného býka, efu* múky a veľký džbán vína.+ V Šíle vošla s chlapcom do Jehovovho domu.+
25 Tam býka zabili a chlapca priviedli k Élimu.
26 „Prepáč, môj pane,“ povedala Anna. „Akože žiješ, môj pane, ja som tá žena, ktorá tu pri tebe stála a modlila sa k Jehovovi.+
27 O tohto chlapca som sa modlila a Jehova vypočul moju úpenlivú prosbu.+
28 A ja ho teraz dávam* Jehovovi. Bude patriť Jehovovi po všetky dni svojho života.“
A poklonil* sa tam Jehovovi.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „z Rámy, Cufijec“.
^ Al. „sa tam klaňal“.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Dosl. „jej zavrel lono“.
^ Dosl. „manželská sokyňa“.
^ Al.: „Prečo sa tvoje srdce cíti zle?“
^ Čiže svätostánku.
^ Al. „Anne bolo horko na duši“.
^ Dosl. „vo svojom srdci“.
^ Al. možno „Keď prišiel čas“.
^ Význ. „Božie meno“.
^ Dosl. „privediem ho a objaví sa pred Jehovom“.
^ Dosl. „čo je dobré v tvojich očiach“.
^ Asi 22 l. Pozri dodatok B14.
^ Dosl. „požičiavam“.
^ Zjavne Elkána.
