Prvá Samuelova 17:1–58

17  Filištínci+ zhromaždili svoje vojská* do vojny a sústredili ich pri Sochu+ na území Judska. Utáborili sa v Efes-Dammime+ medzi Sochom a Azékou.+ 2  Saul a izraelskí muži sa zhromaždili a utáborili sa v údolí Éla+ a rozostavili sa do bojového šíku proti Filištíncom. 3  Filištínci obsadili svah jedného vrchu, Izraeliti svah druhého vrchu a medzi nimi bolo údolie. 4  Z filištínskych radov vyšiel popredný bojovník, ktorý sa volal Goliáš+ a pochádzal z Gátu.+ Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď.* 5  Na hlave mal medenú prilbu a oblečený mal pancier z medených šupín,+ ktorý vážil 5 000 šekelov.* 6  Na nohách mal medené holenné chrániče a na chrbte nosil medený oštep.+ 7  Drevená násada jeho kopije bola ako tkáčsky návoj*+ a železný hrot jeho kopije vážil 600 šekelov.* Pred ním kráčal nosič jeho štítu. 8  Goliáš sa zastavil a volal na izraelských vojakov:+ „Prečo ste vytiahli a rozostavili sa do bojového šíku? Ja som slávny Filištínec a vy ste len Saulovi sluhovia! Vyberte si niekoho, kto bude za vás bojovať, a nech príde ku mne. 9  Ak zvíťazí on a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy budete našimi sluhami a budete nám slúžiť.“ 10  A dodal: „Vyzývam dnes izraelské vojsko.+ Pošlite mi sem niekoho, kto bude so mnou bojovať!“ 11  Keď Saul a celý Izrael počuli tieto slová, veľmi ich to vydesilo. 12  Dávid bol synom Efraťana+ z judského Betlehema,+ ktorý sa volal Izaj+ a mal osem synov.+ Ten muž bol za Saulových čias už v pokročilom veku. 13  Traja najstarší Izajovi synovia išli so Saulom do vojny.+ Prvorodený sa volal Eliab,+ druhý bol Abinadáb+ a tretí Šamma.+ 14  Dávid bol najmladší.+ Traja najstarší odišli za Saulom. 15  Dávid z času na čas odchádzal od Saula do Betlehema, aby pásol ovce+ svojho otca. 16  A ten Filištínec 40 dní každé ráno a večer vychádzal a staval sa na to isté miesto. 17  Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi, prosím, svojim bratom efu* praženého zrna a týchto desať chlebov a rýchlo im to zanes do tábora. 18  Týchto desať hrudiek syra* daj veliteľovi tisíca. Zisti, či sú tvoji bratia v poriadku, a prines o tom nejaký dôkaz.“ 19  Dávidovi bratia boli so Saulom a ostatnými izraelskými mužmi v údolí Éla,+ aby bojovali proti Filištíncom.+ 20  A tak Dávid skoro ráno vstal, zveril ovce niekomu inému, všetko zbalil a vydal sa na cestu, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k táboru, vojsko práve vychádzalo s bojovým pokrikom na bojisko. 21  Vojská Izraelitov a Filištíncov sa rozostavili oproti sebe. 22  Dávid dal svoj náklad do rúk strážcovi batožiny a bežal na bojisko spýtať sa svojich bratov, ako sa majú.+ 23  Kým s nimi hovoril, z filištínskych radov vyšiel ich popredný bojovník Goliáš,+ Filištínec z Gátu. Hovoril to isté čo predtým+ a Dávid to počul. 24  Keď Izraeliti uvideli toho muža, v strachu pred ním utiekli.+ 25  Hovorili: „Videli ste toho muža? Vychádza, aby sa vysmieval Izraelu.*+ Kto ho zabije, toho kráľ odmení veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru+ a rod jeho otca oslobodí v Izraeli od povinností.“ 26  Dávid sa spýtal mužov, ktorí stáli blízko neho: „Akú odmenu dostane ten, kto zabije toho Filištínca a zbaví Izrael pohany? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, že sa vysmieva vojsku* živého Boha?“+ 27  Povedali mu to isté: „Takú odmenu dostane muž, ktorý ho zabije.“ 28  Keď jeho najstarší brat Eliab+ počul, ako sa s nimi rozpráva, nahneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? A komu si zveril tých pár oviec v pustatine?+ Dobre viem, aký si trúfalý a aké máš úmysly. Prišiel si len preto, aby si videl boj.“ 29  „Čo som urobil?“ spýtal sa Dávid. „Len som sa pýtal.“ 30  Potom sa obrátil s tou istou otázkou na niekoho iného+ a dostal rovnakú odpoveď.+ 31  Dávidove slová sa doniesli až k Saulovi, a tak ho dal zavolať. 32  Dávid povedal Saulovi: „Nech nikto nestráca pre toho Filištínca odvahu.* Tvoj služobník pôjde a bude s ním bojovať.“+ 33  Ale Saul povedal: „Nemôžeš ísť bojovať proti tomu Filištíncovi. Si ešte len chlapec+ a on je bojovníkom od svojej mladosti.“ 34  Dávid mu odpovedal: „Keď tvoj služobník pásol ovce svojho otca, raz prišiel lev+ a druhý raz medveď a odniesli zo stáda ovcu. 35  Pustil som sa za nimi, zabil som ich a vytrhol som ovce z ich tlamy. Keď sa postavili proti mne, chytil som ich za srsť,* zrazil som ich a usmrtil. 36  Tvoj služobník zabil leva i medveďa a ten neobrezaný Filištínec skončí rovnako, lebo sa vysmieval vojsku* živého Boha.“+ 37  Potom Dávid dodal: „Jehova, ktorý ma zachránil z pazúrov leva i medveďa, ma zachráni aj z rúk toho Filištínca.“+ Nato Saul povedal Dávidovi: „Choď a nech je Jehova s tebou.“ 38  Saul obliekol Dávidovi svoj výstroj. Na hlavu mu dal medenú prilbu a navliekol mu pancier. 39  Potom si Dávid pripásal meč a pokúsil sa kráčať, ale nemohol, lebo nebol zvyknutý nosiť výstroj. A tak povedal Saulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý.“ Preto si to Dávid vyzliekol. 40  Vzal do ruky palicu, vybral si päť hladkých kameňov z koryta rieky,* dal si ich do vrecka svojho pastierskeho vaku a s prakom+ v ruke vykročil proti Filištíncovi. 41  Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel vojak, ktorý mu nosil štít. 42  Keď Filištínec uvidel Dávida, pohŕdavo sa uškrnul, lebo to bol iba pekný, ružovolíci chlapec.+ 43  „Čo som pes,+ že na mňa ideš s palicou?“ zakričal na Dávida a preklínal ho pri svojich bohoch. 44  Potom Dávidovi povedal: „Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“ 45  Dávid mu odpovedal: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom,+ ale ja idem proti tebe v mene Jehovu vojsk,+ Boha izraelských bojových šíkov, ktorému si sa vysmieval.*+ 46  Dnes mi ťa Jehova vydá do rúk+ a ja ťa zabijem a odseknem ti hlavu. Ešte dnes dám mŕtvoly vojakov z filištínskeho tábora nebeským vtákom a divým zvieratám a celá zem spozná, že v Izraeli je Boh.+ 47  A všetci, čo sú tu, spoznajú,* že Jehova nezachraňuje mečom ani kopijou.+ Boj patrí Jehovovi+ a on vás všetkých vydá do našich rúk.“+ 48  Filištínec prichádzal k Dávidovi stále bližšie. Dávid sa rozbehol cez bojisko smerom k nemu, 49  siahol rukou do vaku, vybral kameň a vystrelil ho z praku. A zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem.+ 50  Tak Dávid s prakom a kameňom zvíťazil nad Filištíncom. Zabil ho, aj keď nemal v ruke meč.+ 51  Pribehol k nemu a postavil sa nad neho. Chytil jeho meč,+ vytiahol ho z pošvy a odsekol mu hlavu, aby si bol istý, že je mŕtvy. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, dali sa na útek.+ 52  Izraelskí a judskí muži sa s krikom pustili za nimi a prenasledovali ich od údolia+ až po brány Ekrónu.+ Po celej ceste od Šaarajimu+ až po Gát a Ekrón ležali mŕtvoly Filištíncov. 53  Po tomto úpornom prenasledovaní sa Izraeliti vrátili a vyplienili Filištíncom tábor. 54  Dávid vzal Filištíncovu hlavu a priniesol ju do Jeruzalema, ale jeho zbrane uložil vo svojom stane.+ 55  Keď Saul videl Dávida, ako ide proti Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra:+ „Abnér, čí syn je ten chlapec?“+ Odpovedal mu: „Akože žiješ, kráľ môj, neviem!“ 56  „Zisti, čí je to syn,“ povedal kráľ. 57  Preto keď sa Dávid po zabití Filištínca vrátil, Abnér ho priviedol pred Saula. Filištíncovu hlavu+ ešte držal v ruke. 58  Saul sa ho spýtal: „Čí syn si, chlapče?“ a Dávid povedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja+ Betlehemského.“+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „tábory“.
Meral asi 2,9 m. Pozri dodatok B14.
Asi 57 kg. Pozri dodatok B14.
Valec, na ktorý sa navíjala tkanina.
Asi 6,8 kg. Pozri dodatok B14.
Asi 22 l. Pozri dodatok B14.
Dosl. „desať porcií mlieka“.
Al. „aby vyzýval Izrael“.
Al. „vyzýva vojsko“.
Dosl. „srdce“.
Al. „za čeľusť“, dosl. „za bradu“.
Al. „vyzýval vojsko“.
Al. „z vádí; z riečneho údolia“.
Al. „ktorého si vyzýval“.
Dosl. „celý tento zbor spozná“.