Prvá Samuelova 20:1–42
-
Jonatán prejavuje Dávidovi vernú lásku (1 – 42)
20 Nato Dávid utiekol z Najótu v Ráme a šiel za Jonatánom. Spýtal sa ho: „Čo som urobil?+ Čím som sa previnil? Ako som zhrešil proti tvojmu otcovi, že ma chce pripraviť o život?“
2 „To je vylúčené, nezomrieš,“+ povedal Jonatán. „Môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, aby mi to povedal. Prečo by to predo mnou tajil? To sa nestane.“
3 Ale Dávid prisahal, že to tak je. Povedal: „Tvoj otec dobre vie, že sme priatelia,+ a hovorí si: ‚Nech sa to Jonatán nedozvie, aby sa netrápil.‘ Ale akože žije Jehova a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik!“+
4 Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: „Urobím pre teba, čo len budeš chcieť.“
5 A tak Dávid povedal Jonatánovi: „Zajtra je novmesiac+ a očakáva sa, že budem sedieť pri jedle s kráľom. Dovoľ mi odísť a ja sa až do pozajtra večera skryjem niekde vonku.
6 Keby sa tvoj otec na mňa pýtal, povieš: ‚Dávid ma poprosil, či by nemohol hneď odísť domov do Betlehema,+ pretože sa tam predkladá každoročná obeť za celú rodinu.‘+
7 Ak povie: ‚To je v poriadku,‘ potom tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ale ak sa nahnevá, buď si istý, že je so mnou zle.
8 Preukáž svojmu služobníkovi láskavosť,*+ lebo si so svojím služobníkom uzavrel zmluvu pred Jehovom.+ Ale ak som sa nejako previnil,+ zabi ma ty. Načo by si ma vodil k svojmu otcovi?“
9 „Také niečo nehovor!“ odpovedal Jonatán. „Ak sa dozviem, že sa môj otec rozhodol siahnuť ti na život, určite ti to poviem.“+
10 Dávid sa ho spýtal: „Kto mi to oznámi, keď ti otec odpovie drsne?“
11 Jonatán navrhol: „Poďme von.“ Obaja teda vyšli za mesto.
12 Potom Jonatán povedal Dávidovi: „Nech je Jehova, Boh Izraela, svedkom, že zajtra alebo pozajtra zistím, aký má môj otec názor. Ak ti je priaznivo naklonený, dám ti vedieť.
13 Ale ak ti môj otec chce ublížiť, nech ma Jehova prísne potrestá,* ak ti to neoznámim a neumožním ti bezpečne uniknúť. Nech je Jehova s tebou,+ tak ako bol s mojím otcom.+
14 A kým žijem, alebo aj keby som zomrel, preukáž mi vernú lásku, akú prejavuje Jehova.+
15 Nikdy neodopri svoju vernú lásku mojej domácnosti,+ ani keď Jehova vyhladí z povrchu zeme všetkých tvojich* nepriateľov.“
16 Tak Jonatán uzavrel zmluvu s Dávidovým domom a povedal: „Jehova zúčtuje s Dávidovými nepriateľmi.“
17 Nato Jonatán požiadal Dávida, aby znovu prisahal pri svojej láske k nemu, lebo ho mal rád ako sám seba.+
18 Jonatán mu povedal: „Zajtra je novmesiac,+ a keďže tvoje miesto bude prázdne, budú sa na teba pýtať.
19 Pozajtra sa na teba budú pýtať ešte viac. Príď sem, na miesto, kde si sa už raz* skryl, a čakaj blízko tohto kameňa.
20 Ja smerom k nemu vystrelím tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ.
21 Potom poviem svojmu sluhovi: ‚Choď, nájdi tie šípy.‘ Keď dodám: ‚Tie šípy sú kúsok od teba, vezmi ich,‘ tak sa môžeš vrátiť. Akože žije Jehova, znamená to, že je všetko v poriadku a nič ti nehrozí.
22 Ale keď chlapcovi poviem: ‚Tie šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy choď, lebo Jehova ťa posiela preč.
23 Nech je Jehova navždy svedkom toho, čo sme si navzájom sľúbili.“+
24 A tak sa Dávid skryl za mestom. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol k jedlu.+
25 Ako obyčajne zaujal svoje miesto pri stene oproti Jonatánovi. Abnér+ zasadol po Saulovom boku, ale Dávidovo miesto zostalo prázdne.
26 Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si myslel: „Niečo sa stalo a on sa znečistil.+ Určite je nečistý.“
27 Ale Dávidovo miesto bolo prázdne aj na druhý deň, deň po novmesiaci. A tak sa Saul spýtal svojho syna Jonatána: „Prečo Izajov syn+ neprišiel k stolu ani včera, ani dnes?“
28 Jonatán mu odpovedal: „Dávid ma prosil o dovolenie odísť do Betlehema.+
29 Povedal mi: ‚Prosím, dovoľ mi odísť, lebo máme v meste rodinnú obeť a zavolal ma môj brat. Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi nenápadne sa vytratiť a navštíviť svojich bratov.‘ Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.“
30 „Ty syn spurnej dievky!“ skríkol rozzúrený Saul na Jonatána. „Myslíš si, že neviem, že si sa spriahol s Izajovým synom? Robíš hanbu sebe i svojej matke!*
31 Kým bude Izajov syn žiť, nebudeš v bezpečí ty ani tvoje kraľovanie.+ Ihneď ho daj ku mne priviesť, musí zomrieť!“*+
32 „Prečo má zomrieť?“ spýtal sa Jonatán svojho otca Saula. „Čo urobil?“+
33 Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol.+ Teraz už Jonatán nepochyboval, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť.+
34 Okamžite vstal od stola rozpálený hnevom a v ten deň po novmesiaci nič nejedol, lebo sa trápil pre Dávida+ a pretože ho jeho otec ponížil.
35 Ráno sa Jonatán vybral na miesto, ktoré si dohodol s Dávidom, a vzal so sebou mladého sluhu.+
36 Povedal sluhovi: „Choď a budeš zbierať šípy, ktoré vystrelím.“ Sluha sa rozbehol a Jonatán vystrelil šíp ponad neho.
37 Keď sluha dobehol na miesto, kam šíp dopadol, Jonatán naňho zavolal: „Nie je ten šíp ďalej od teba?“
38 Potom zakričal: „Rýchlo! Ponáhľaj sa! Nezastavuj sa!“ A Jonatánov sluha pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi.
39 Sluha nič netušil, iba Jonatán a Dávid vedeli, o čo ide.
40 Potom Jonatán dal sluhovi svoje zbrane a povedal mu: „Choď, odnes ich do mesta.“
41 Keď sluha odišiel, Dávid prišiel od juhu z neďalekého úkrytu. Padol na kolená a trikrát sa poklonil až k zemi. Pobozkali sa a plakali jeden nad druhým, hlavne Dávid.
42 Jonatán mu povedal: „Choď v pokoji, lebo sme obaja prisahali+ v Jehovovom mene a povedali: ‚Nech je Jehova navždy svedkom medzi tebou a mnou a medzi tvojím potomstvom* a mojím potomstvom.‘“*+
Potom Dávid odišiel a Jonatán sa vrátil do mesta.
