Prvá Samuelova 22:1–23

22  Dávid odtiaľ odišiel+ a ukryl sa v adullamskej jaskyni.+ Keď sa o tom dozvedeli jeho bratia a celá domácnosť jeho otca, prišli tam za ním.  A zhromaždili sa okolo neho aj všetci, ktorí sa dostali do ťažkostí, boli zadlžení alebo zatrpknutí. Spolu ich bolo asi 400 mužov a on sa stal ich veliteľom.  Neskôr sa odtiaľ Dávid vydal do Micpe v Moábe+ a požiadal moábskeho kráľa: „Dovoľ, prosím, aby môj otec a matka zostali u vás, kým sa nedozviem, čo pre mňa urobí Boh.“  A tak ich nechal u moábskeho kráľa a zostali uňho celý čas, kým sa Dávid skrýval v horách.+  Po čase povedal Dávidovi prorok Gád:+ „Už sa neskrývaj v horách. Odíď do judskej krajiny.“+ Dávid teda odišiel do cháretského lesa.  A Saul sa dopočul, že sa objavil Dávid so svojimi mužmi. Saul práve sedel s kopijou v ruke na kopci pod tamariškou v Gibei+ a všetci jeho dôstojníci boli okolo neho.  Povedal im: „Počúvajte, Benjamínovci, myslíte si, že vám všetkým dá Izajov syn+ polia a vinice? Dosadí vás všetkých za veliteľov tisícov a veliteľov stoviek?+  Všetci ste sa proti mne sprisahali! Nikto mi neprezradil, že môj vlastný syn uzavrel zmluvu s Izajovým synom.+ Nikto z vás ma neľutuje a nepovie mi, že môj vlastný syn poštval môjho sluhu, aby proti mne chystal úklady, ako sa to stalo teraz.“  Vtedy Edomec Doég,+ ktorý bol dosadený nad Saulovými sluhami, povedal:+ „Videl som Izajovho syna, keď prišiel do Nóbu k Achimelechovi, Achitubovmu synovi.+ 10  Achimelech sa v jeho záujme dopytoval Jehovu a dal mu jedlo. A dal mu aj meč Filištínca Goliáša.“+ 11  Kráľ ihneď poslal po kňaza Achimelecha, Achitubovho syna, a po všetkých kňazov z domu jeho otca, ktorí boli v Nóbe. A všetci prišli ku kráľovi. 12  Saul povedal: „Počúvaj, Achitubov syn!“ Ten odpovedal: „Áno, môj pane?“ 13  Saul mu povedal: „Prečo ste sa proti mne sprisahali, ty a Izajov syn? Dal si mu chlieb a meč a dopytoval si sa Boha a on sa mi teraz stavia na odpor a chystá proti mne úklady.“ 14  Achimelech odpovedal kráľovi: „Kto z tvojich sluhov je taký dôveryhodný* ako Dávid?+ Je to kráľov zať+ a veliteľ tvojej telesnej stráže a všetci v tvojom dome si ho vážia.+ 15  Nebolo to prvýkrát, čo som sa preňho dopytoval Boha.+ Ani by mi nenapadlo urobiť to, o čom hovoríš! Nech kráľ svojho služobníka ani celý dom môjho otca z ničoho neobviňuje, lebo tvoj služobník o ničom z toho nevedel.“+ 16  Ale kráľ povedal: „Zomrieš,+ Achimelech, ty i celá rodina tvojho otca.“+ 17  Nato kráľ prikázal strážam,* ktoré stáli pri ňom: „Zabite Jehovových kňazov, lebo sa pridali na Dávidovu stranu! Vedeli, že je na úteku, a neohlásili mi to!“ Ale oni nechceli vztiahnuť ruku na Jehovových kňazov. 18  Preto kráľ povedal Doégovi:+ „Zabi tých kňazov!“ Edomec+ Doég bez váhania napadol kňazov a v ten deň pozabíjal 85 mužov, ktorí nosili ľanový efod.+ 19  A zaútočil aj na kňazské mesto Nób+ a zabil mečom mužov i ženy, deti i dojčatá, býky i osly a ovce. 20  Jednému zo synov Achimelecha, Achitubovho syna, ktorý sa volal Abiatár,+ sa podarilo uniknúť. Utiekol za Dávidom 21  a oznámil mu: „Saul povraždil Jehovových kňazov.“ 22  Dávid mu povedal: „Keď som tam vtedy videl Edomca Doéga,+ hneď mi bolo jasné, že to povie Saulovi. Mám na svedomí smrť každého* z rodiny tvojho otca. 23  Zostaň so mnou, neboj sa. Kto chce pripraviť o život teba, chce pripraviť o život i mňa. Odteraz si pod mojou ochranou.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „verný“.
Dosl. „bežcom“.
Al. „každej duše“.