Prvá Samuelova 30:1–31
30 Na tretí deň prišiel Dávid so svojimi mužmi k Ciklagu.+ Medzitým Amalekiti+ podnikli nájazd na juh* a na Ciklag. Zaútočili na mesto, dobyli ho a vypálili.
2 Zajali ženy+ a všetkých ostatných, ktorí boli v meste, od najmladšieho po najstaršieho. Nikoho nezabili, ale vzali ich so sebou a išli svojou cestou.
3 Keď Dávid a jeho muži prišli do mesta, zistili, že je vypálené a že ich manželky, synovia a dcéry boli odvedení do zajatia.
4 Dávid a jeho muži sa dali do hlasného plaču a plakali až do úplného vyčerpania.
5 Do zajatia boli odvedené aj obe Dávidove manželky, Achinoám Jezreelská a Abigail, vdova po Nábalovi Karmelskom.+
6 Všetci muži boli veľmi roztrpčení, lebo prišli o svojich synov a dcéry, a hovorili, že Dávida ukameňujú. To Dávida veľmi zranilo, ale hľadal pomoc u Jehovu,+ aby znovu načerpal silu.
7 Nato Dávid povedal kňazovi Abiatárovi,+ synovi Achimelecha: „Prines, prosím, efod.“+ Abiatár mu ho priniesol.
8 Dávid sa spýtal Jehovu:+ „Mám tú bandu lupičov prenasledovať? Dostihnem ich?“ Odpovedal mu: „Prenasleduj ich, lebo ich určite dostihneš a všetko získaš späť a zajatých oslobodíš.“+
9 Dávid a jeho 600 mužov+ sa okamžite vydali na cestu. Došli až k riečnemu údoliu* Besor, kde niektorí muži zastali,
10 lebo boli veľmi unavení a nevládali prejsť cez údolie.+ Dvesto mužov tam teda zostalo a Dávid pokračoval v prenasledovaní so 400 mužmi.
11 Cestou našli nejakého muža, Egypťana, a priviedli ho k Dávidovi. Dali mu chlieb, vodu,
12 trochu lisovaných fíg a dva koláče lisovaných hrozienok. Keď sa najedol, vrátili sa mu sily,* lebo tri dni a tri noci nič nejedol a nepil.
13 Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ „Som Egypťan, otrok jedného Amalekitu,“ odpovedal. „Ale môj pán ma opustil, lebo som pred troma dňami ochorel.
14 Podnikli sme nájazd na juh* územia Keréťanov,+ na územie Júdu a na juh* Kálebovho územia+ a vypálili sme Ciklag.“
15 Dávid sa ho spýtal: „Zaviedol by si ma k tej bande?“ Odpovedal: „Prisahaj mi pri Bohu, že ma nezabiješ a nevydáš ma do rúk môjho pána, a zavediem ťa k nim.“
16 Keď ho k nim doviedol, boli rozložení všade po zemi, jedli, pili a oslavovali, lebo sa im podarilo ulúpiť veľkú korisť z krajiny Filištíncov a z judskej krajiny.
17 Dávid na nich zaútočil a zabíjal ich od úsvitu až do súmraku.* Neunikol nikto+ okrem 400 mužov, ktorí ušli na ťavách.
18 Dávid získal späť všetko, čo Amalekiti vzali,+ a oslobodil obe svoje manželky.
19 Nič nechýbalo, podarilo sa im získať späť všetkých synov aj dcéry a celú korisť.+ Dávid získal späť všetko.
20 Vzal im všetky ovce a dobytok. Dávidovi muži ich hnali pred svojimi stádami a hovorili: „To je Dávidova korisť.“
21 Potom Dávid prišiel k tým 200 mužom, ktorí boli takí unavení, že s ním nemohli ísť ďalej a zostali pri riečnom údolí Besor.+ Vyšli v ústrety Dávidovi a všetkým, ktorí boli s ním. Keď k nim Dávid prišiel, spýtal sa ich, ako sa im darí.
22 Všetci zlí a naničhodní muži z tých, ktorí šli s Dávidom, povedali: „Oni s nami nešli, a preto im nedáme nič z koristi, ktorú sme získali. Nech si každý vezme svoju manželku a deti a nech odídu.“
23 Ale Dávid povedal: „Bratia, takto nesmiete zaobchádzať s tým, čo nám dal Jehova. Chránil nás a vydal do našich rúk bandu lupičov, ktorá nás prepadla.+
24 Myslíte si, že niekto bude počúvať takéto reči? Ten, kto šiel do boja, dostane rovnaký podiel ako ten, kto ostal sedieť pri veciach.+ Podiel z koristi dostanú všetci.“+
25 A od toho dňa to v Izraeli platilo ako predpis a zákon.
26 Keď sa Dávid vrátil do Ciklagu, poslal niečo z koristi judským starším, svojim priateľom. Odkázal im: „Posielam vám dar* z koristi, ktorú sme získali od Jehovových nepriateľov.“
27 Poslal to starším do Bételu,+ do Rámotu v Negebe,* do Jattiru,+
28 Aroeru, Sifmótu, Eštemoy,+
29 do Rakalu, do miest Jerachmeelovcov,+ do miest Kenitov,+
30 do Chormy,+ Borašanu, Atachu,
31 Hebronu+ a na všetky miesta, kam Dávid a jeho muži chodievali.