Druhý Korinťanom 11:1–33
11 Prial by som si, aby ste odo mňa zniesli trochu nerozumnosti. Veď ma aj znášate!
2 Žiarlim na vás tak, ako na vás žiarli Boh,* lebo som vás osobne sľúbil do manželstva jednému manželovi, Kristovi, aby som mu vás predstavil ako cudnú* pannu.+
3 Ale bojím sa, aby sa vám nestalo to čo Eve, ktorú had zviedol svojou prefíkanosťou+ – aby sa vaša myseľ neskazila a nestratili ste úprimnosť a cudnosť,* ktorú si Kristus zaslúži.+
4 Lebo keď niekto príde a zvestuje iného Ježiša ako toho, ktorého sme zvestovali my, alebo vnáša medzi vás iného ducha ako toho, ktorého ste dostali, alebo inú dobrú správu ako tú, ktorú ste prijali,+ vy ho pokojne znášate.
5 Nemyslím si, že by som bol v niečom horší ako vaši preslávení apoštoli.+
6 Síce nie som výrečný,+ ale poznanie mi určite nechýba. Všemožne a vo všetkom sme vám to dokázali.
7 Alebo som sa dopustil hriechu tým, že som sa ponížil, aby ste vy boli vyvýšení, keď som vám s radosťou oznamoval dobrú správu o Bohu bez nároku na odmenu?+
8 Iné zbory som ochudobnil,* keď som od nich prijal hmotnú podporu, aby som mohol slúžiť vám.+
9 A keď som bol u vás a ocitol som sa v núdzi, nikomu som nebol na príťaž, lebo bratia, ktorí prišli z Macedónie, mi poskytli všetko, čo som potreboval.+ Robil som všetko pre to, aby som nikoho nezaťažoval, a budem sa o to snažiť aj ďalej.+
10 Akože je vo mne Kristova pravda, neprestanem sa tým chváliť+ v krajoch Acháje.
11 Prečo som si od vás nič nevzal? Pretože vás nemilujem? Boh vie, že vás milujem.
12 Ale v tom, čo robím teraz, budem pokračovať,+ aby som nedal zámienku tým, ktorí na ňu čakajú – ľuďom, ktorí sa vychvaľujú, že aj oni sú apoštoli,* a snažia sa nám byť rovní.
13 Lebo sú to falošní apoštoli, podvodníci, ktorí predstierajú, že sú Kristovi apoštoli.+
14 A niet sa čo čudovať, veď sám Satan predstiera, že je anjel svetla.+
15 Nie je preto nič prekvapujúce, keď aj jeho služobníci predstierajú, že robia to, čo je správne. Ale nakoniec dostanú, čo si zaslúžia.+
16 Znovu hovorím: Nech si o mne nikto nemyslí, že som nerozumný. Ale aj keby ste si to mysleli, znášajte ma ako nerozumného, aby som sa aj ja mohol trochu pochváliť.
17 Keď sa teraz sebaisto chválim, nenapodobňujem Pánov príklad, ale správam sa ako nerozumný človek.
18 Keďže sa mnohí chvália tým, čo je dôležité z ľudského pohľadu,* pochválim sa aj ja.
19 Veď vy „rozumní“ tak radi znášate nerozumných!
20 Znášate každého, kto vás zotročuje, kto vás oberá o majetok, kto vás zdiera, kto sa nad vás povyšuje alebo vás bije po tvári.
21 Tým, čo hovorím, nás zahanbujem, ale robím to preto, že sa vám zdáme slabí.
No ak sú iní takí odvážni – hovorím nerozumne –, budem odvážny aj ja.
22 Sú Hebreji? Aj ja som.+ Sú Izraeliti? Aj ja som. Sú potomkami* Abraháma? Aj ja som.+
23 Sú Kristovými služobníkmi? Odpovedám ako šialenec: Ja tým viac! Urobil som viac práce,+ častejšie som bol vo väzení,+ mnohokrát ma bili a často som bol na prahu smrti.+
24 Od Židov som dostal päťkrát 40 rán bez jednej,+
25 trikrát ma bili palicami,+ raz ma kameňovali,+ trikrát som zažil stroskotanie lode,+ noc a deň som strávil na otvorenom mori,
26 často som bol na cestách, v ohrození na riekach, ohrozovaný lupičmi, ohrozovaný vlastným ľudom,+ ohrozovaný inými národmi,+ v ohrození v meste,+ v ohrození na pustatine, v ohrození na mori, v ohrození medzi falošnými bratmi.
27 Usilovne som pracoval a namáhal sa, často som v noci nespal,+ trpel som hladom a smädom,+ často som bol bez jedla,+ v chlade a biedne oblečený.*
28 Okrem toho všetkého na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky zbory.+
29 Keď je niekto slabý, necítim sa slabý s ním? Keď je niekto privedený k pádu, či vo mne nevzkypí hnev?
30 Ak sa už musím chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.
31 Boh a Otec Pána Ježiša, ten, ktorý má byť navždy chválený, vie, že neklamem.
32 V Damasku miestodržiteľ, ktorý slúžil kráľovi Aretovi, strážil mesto, lebo ma chcel zajať,
33 ale spustili ma v koši* oknom v hradbách,+ a tak som mu unikol.
