Druhá Kráľov 19:1–37

19  Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol svoje rúcho, obliekol si vrecovinu a vošiel do Jehovovho domu.+ 2  Potom poslal správcu paláca Eljákima, tajomníka Šebnu a popredných kňazov, oblečených vo vrecovine, k prorokovi Izaiášovi,+ Amocovmu synovi. 3  Povedali mu: „Toto hovorí Ezechiáš: ‚Tento deň je dňom tiesne, pokarhania* a poníženia. Sme ako žena, ktorá nemá silu porodiť dieťa, ktoré sa pýta na svet.*+ 4  Dúfam, že Jehova, tvoj Boh, počul všetky slová rabsákeho, ktorého poslal jeho pán, kráľ Asýrie, aby sa vysmieval živému Bohu,+ a potrestá ho za slová, ktoré počul Jehova, tvoj Boh. Pomodli sa+ za tú hŕstku, ktorá tu z nás ešte zostala.‘“ 5  Keď poslovia kráľa Ezechiáša prišli k Izaiášovi,+ 6  Izaiáš im povedal: „Odkážte svojmu pánovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Neboj sa+ slov, ktoré si počul, slov, ktorými sa proti mne rúhali sluhovia asýrskeho kráľa.+ 7  Vnuknem mu myšlienku.* Bude počuť správu a vráti sa do svojej krajiny. A tam ho dám usmrtiť mečom.“‘“+ 8  Keď sa rabsáke dozvedel, že asýrsky kráľ odtiahol od Lachiša,+ vrátil sa k nemu a zastihol ho, ako bojuje proti Libne.+ 9  Potom kráľ dostal správu, že proti nemu vytiahol do boja etiópsky kráľ Tirháka. Preto znova poslal k Ezechiášovi poslov+ a povedal im: 10  „Povedzte judskému kráľovi Ezechiášovi: ‚Nedaj sa klamať svojím Bohom, ktorému dôveruješ, keď ti hovorí: „Jeruzalem nepadne do rúk asýrskeho kráľa.“+ 11  Určite si počul, že asýrski králi zničili všetky krajiny, ktoré napadli.+ A ty si myslíš, že unikneš? 12  Oslobodili bohovia národov, ktoré vyhladili moji predkovia, svoje národy? Kde je dnes Gozan, Cháran,+ Recef a ľud Edenu, ktorý žil v Tel-Assare? 13  Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ miest Sefarvajim, Hena a Ivva?‘“+ 14  Ezechiáš vzal listy z rúk poslov, a keď ich prečítal, šiel do Jehovovho domu a predostrel ich* pred Jehovom.+ 15  A Ezechiáš predniesol Jehovovi modlitbu:+ „Jehova, Bože Izraela, ktorý máš trón nad* cherubínmi,+ iba ty si pravý Boh všetkých kráľovstiev zeme.+ Ty si stvoril nebo a zem. 16  Nakloň svoje ucho, Jehova, a počuj!+ Otvor svoje oči,+ Jehova, a viď! Počuj posolstvo, ktoré Senacherib poslal, aby sa vysmieval živému Bohu. 17  Je pravda, Jehova, že asýrski králi spustošili národy a ich krajiny.+ 18  Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia,+ ale dielo ľudských rúk,+ drevo a kameň. Preto ich mohli zničiť. 19  Ale teraz, Jehova, náš Bože, prosím, zachráň nás z jeho rúk, nech všetky kráľovstvá zeme spoznajú, že jedine ty, Jehova, si Boh.“+ 20  Nato Izaiáš, Amocov syn, poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Počul som tvoju modlitbu+ týkajúcu sa asýrskeho kráľa Senacheriba.+ 21  Toto proti nemu povedal Jehova: „Panenská dcéra Sionu tebou pohŕda, vysmieva sa ti. Jeruzalemská dcéra nad tebou potriasa hlavou. 22  Komu si sa posmieval, komu si sa rúhal?+ Proti komu si zdvihol hlas+a na koho si pyšne uprel svoj zrak? Proti Svätému Izraela!+ 23  Poslal si svojich poslov,+ aby sa posmievali Jehovovi.+ Povedal si: ‚S množstvom svojich bojových vozovvystúpim na výšiny vrchov,do najodľahlejších končín Libanonu. Povytínam jeho vysoké cédre, jeho najlepšie borievky.* Vstúpim do jeho najvzdialenejších miest, do jeho najhustejších lesov. 24  Vykopem studne a budem piť z cudzích vôd,chodidlami svojich nôh vysuším všetky rieky* Egypta.‘ 25  Nepočul si? Oddávna to bolo rozhodnuté.*+ Od dávnych dní som to pripravoval.*+ Teraz to uskutočním.+ Obrátiš opevnené mestá na hromadu trosiek.+ 26  Ich obyvatelia budú bezmocní,budú zdesení a zahanbení. Budú ako poľné rastlinstvo a zelená tráva,+ako tráva na streche, ktorú spaľuje východný vietor. 27  Ale ja dobre viem, kedy si sadáš, kedy vychádzaš i kedy sa vraciaš,+a viem tiež, kedy proti mne zúriš,+ 28  lebo tvoja zúrivosť a tvoj rev proti mne+ mi doľahli do uší.+ Nasadím ti do nosa hák, do úst ti dám uzdu+a odvediem ťa cestou, ktorou si prišiel.“+ 29  A toto ti* bude znamením: Tento rok budete jesť to, čo vyrastie samo,* na druhý rok budete jesť to, čo z toho vyrastie,+ ale na tretí rok budete siať i žať a vysadíte vinice a budete jesť ich plody.+ 30  Tí, ktorí zostanú nažive z judského ľudu,+ zapustia korene a prinesú ovocie. 31  Z Jeruzalema vyjde ostatok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.+ 32  Preto toto hovorí Jehova o asýrskom kráľovi:+ „Nevstúpi do tohto mesta+ani tam nevystrelí šíp. Neobráti proti nemu štíta nenavŕši obliehací násyp.+ 33  Vráti sa cestou, ktorou prišiel,a do tohto mesta nevstúpi,“ hovorí Jehova. 34  „Budem toto mesto brániť+ a zachránim ho kvôli sebe+a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi.“‘“+ 35  V tú noc vyšiel Jehovov anjel a zabil v asýrskom tábore 185 000 vojakov.+ Keď ľudia skoro ráno vstali, videli len samé mŕtvoly.+ 36  A tak asýrsky kráľ Senacherib odtiahol. Vrátil sa do Ninive+ a zostal tam.+ 37  Keď sa klaňal v chráme svojho boha Nizrocha, jeho synovia Adrammelech a Šarecer ho zabili mečom+ a utiekli do krajiny Ararat.+ Po ňom nastúpil na trón jeho syn Esar-Chaddon.+

Poznámky pod čiarou

Dosl. „dospelo k ústiu lona“.
Al. „urážky“.
Dosl.: „Vkladám doňho ducha.“
Dosl. „to“.
Al. možno „medzi“.
Al. „nílske kanály“.
Dosl. „urobené“.
Al. „utváral“.
Al. „čo vyrastie z roztrúsených zŕn“.
Čiže Ezechiášovi.