Druhá Kráľov 3:1–27
3 V 18. roku vlády judského kráľa Jehošafata sa stal kráľom nad Izraelom Achabov syn Jehorám.+ Vládol v Samárii 12 rokov.
2 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, ale nie v takej miere ako jeho otec a matka, lebo odstránil Baalov posvätný stĺp, ktorý urobil jeho otec.+
3 Ale dopúšťal sa tých istých hriechov ako Jeroboám, Nebatov syn, hriechov, na ktoré Jeroboám zviedol aj Izrael.+ Neodvrátil sa od nich.
4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec a odvádzal izraelskému kráľovi poplatok 100 000 jahniat a 100 000 neostrihaných baranov.
5 Ale keď Achab zomrel,+ moábsky kráľ sa vzbúril proti izraelskému kráľovi.+
6 V tom čase kráľ Jehorám vytiahol zo Samárie a povolal do zbrane celý Izrael.
7 Judskému kráľovi Jehošafatovi poslal odkaz: „Vzbúril sa proti mne moábsky kráľ. Pôjdeš so mnou bojovať proti Moábu?“ On odpovedal: „Pôjdem+ do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a koňmi.“+
8 A spýtal sa: „Ktorou cestou pôjdeme?“ „Cez edomskú pustatinu,“ odpovedal Jehorám.
9 A tak izraelský, judský a edomský+ kráľ vytiahli do boja. Keď prešli okľukou sedem dní cesty, minula sa im voda pre vojsko i pre zvieratá, ktoré mali so sebou.
10 Izraelský kráľ povedal: „Beda, Jehova povolal troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov!“
11 Jehošafat sa opýtal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok, prostredníctvom ktorého by sme sa spýtali Jehovu?“+ Jeden zo sluhov izraelského kráľa odpovedal: „Je tu Elizeus,+ Šafatov syn, ktorý lial vodu na Eliášove ruky.“*+
12 Jehošafat povedal: „On nám povie, aká je Jehovova vôľa.“ A tak sa izraelský kráľ spolu s Jehošafatom a edomským kráľom vydali za ním.
13 Elizeus povedal izraelskému kráľovi: „Prečo prichádzaš za mnou?*+ Choď za prorokmi svojho otca a za prorokmi svojej matky.“+ Ale izraelský kráľ mu povedal: „Nehovor tak, veď je to Jehova, kto povolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov.“
14 Nato Elizeus povedal: „Akože žije Jehova vojsk,* ktorému slúžim,* keby som nebral ohľad na judského kráľa Jehošafata,+ nevenoval by som ti pozornosť, ani by som sa na teba nepozrel.+
15 Priveďte mi nejakého hudobníka.“*+ Keď hudobník začal hrať, na Elizea začal pôsobiť Jehovov duch.*+
16 Povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Vykopte v tomto údolí* priekopy,
17 lebo toto hovorí Jehova: „Nepríde vietor ani dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou+ a budete z neho piť vy, váš dobytok i všetky vaše zvieratá.“‘
18 Ale to je v Jehovových očiach maličkosť.+ Preto vám vydá do rúk aj Moábcov.+
19 Zničíte všetky opevnené mestá+ a všetky významnejšie mestá, zotnete všetky dobré stromy, upcháte všetky pramene a všetky dobré polia zahádžete kamením.“+
20 Ráno, v čase, keď sa predkladá obilná obeť,+ sa od Edomu náhle privalila voda a zaplavila krajinu.
21 Keď Moábci počuli, že králi proti nim tiahnu do boja, zvolali všetkých bojaschopných mužov* a rozostavili sa na hranici.
22 Keď skoro ráno vstali a slnko zažiarilo na vodu, Moábcom na protiľahlom brehu sa voda zdala červená ako krv.
23 Povedali si: „To je krv! Králi sa určite navzájom pozabíjali mečom. Choď si po korisť,+ Moáb!“
24 Keď prišli do izraelského tábora, Izraeliti na nich zaútočili a začali ich zabíjať. Moábci sa pred nimi dali na útek,+ ale Izraeliti ich prenasledovali až do Moábu a cestou ich zabíjali.
25 Ich mestá zbúrali a všetky dobré polia zahádzali kamením, lebo každý z nich tam hodil kameň. A upchali všetky pramene+ a postínali všetky dobré stromy.+ Nakoniec zostali stáť už len kamenné hradby Kir-Charesetu,+ a tak ho obkľúčili vojaci s prakmi a vrhali naň kamene.
26 Keď moábsky kráľ videl, že boj prehráva, vzal so sebou 700 mužov ozbrojených mečom a chcel sa prebiť k edomskému kráľovi,+ ale nepodarilo sa mu to.
27 Preto vzal svojho prvorodeného syna, následníka trónu, a obetoval ho na hradbách ako zápalnú obeť.+ Proti Izraelitom vzplanul veľký hnev, a tak odtiahli a vrátili sa do svojej krajiny.
