Druhá Kráľov 4:1–44

4  Raz istá žena z manželiek synov prorokov+ v zúfalstve zvolala na Elizea: „Môj manžel, tvoj služobník, je mŕtvy a dobre vieš, že sa vždy bál Jehovu.+ Ale prišiel veriteľ, aby vzal obe moje deti za otrokov.“ 2  Elizeus sa jej spýtal: „Čo pre teba môžem urobiť? Povedz mi, čo máš doma.“ Odpovedala mu: „Tvoja služobníčka nemá doma nič, iba krčah oleja.“+ 3  „Choď,“ povedal, „a požičaj si od všetkých susedov prázdne nádoby. Požičaj si ich čo najviac. 4  Potom sa vráť domov, zavri za sebou a za svojimi synmi dvere a nalievaj do všetkých tých nádob olej. Plné ukladajte nabok.“ 5  A tak šla. Keď za sebou a svojimi synmi zavrela dvere, podávali jej nádoby a ona ich plnila.+ 6  Keď boli nádoby plné, povedala jednému zo svojich synov: „Podaj mi ďalšiu nádobu.“+ Ale on odpovedal: „Viac už nemáme.“ Vtedy olej prestal tiecť.+ 7  Šla to povedať Božiemu mužovi a on jej povedal: „Choď, predaj olej a vyplať dlh. Z toho, čo zostane, môžeš ty i tvoji synovia žiť.“ 8  Jedného dňa prišiel Elizeus do Šunemu.+ Žila tam istá významná žena a tá naňho naliehala, aby sa u nej najedol.+ Odvtedy sa u nej zastavil na jedlo vždy, keď išiel okolo. 9  Raz povedala svojmu manželovi: „Viem, že ten muž, ktorý tadiaľto chodieva, je svätý Boží služobník. 10  Prosím, urobme mu na streche malú izbu+ a dajme mu tam posteľ, stôl, stoličku a svietnik. Keď k nám príde, môže tam bývať.“+ 11  Jedného dňa tam Elizeus prišiel, vošiel do strešnej izby a ľahol si tam. 12  Potom povedal svojmu služobníkovi Geházimu:+ „Zavolaj tú Šunemčanku.“+ Zavolal ju a ona prišla. 13  Elizeus povedal Geházimu: „Povedz jej, prosím: ‚Máš s nami toľko starostí.+ Čo pre teba môžem urobiť?+ Mám sa za teba prihovoriť u kráľa+ alebo u veliteľa vojska?‘“ Ale ona povedala: „Netreba, medzi svojím ľudom som v bezpečí.“ 14  „Čo by som pre ňu mohol urobiť?“ spýtal sa Elizeus. „Nemá syna+ a jej manžel je už starý,“ odpovedal Geházi. 15  Elizeus povedal: „Zavolaj ju.“ A tak ju zavolal. Keď zastala vo dverách, 16  povedal jej: „O rok o takomto čase budeš držať v náručí syna.“+ Ale ona namietala: „Nie, môj pane, si Boží muž, nedávaj svojej služobníčke falošné nádeje.“ 17  Po nejakom čase žena otehotnela a presne rok po Elizeovom sľube porodila syna. 18  Keď chlapček podrástol, jedného dňa šiel za otcom, ktorý bol na poli so žencami. 19  Tu sa začal sťažovať svojmu otcovi: „Moja hlava, moja hlava!“ Otec povedal sluhovi: „Odnes ho k matke.“ 20  A tak ho odniesol k jeho matke. Sedel jej na kolenách až do poludnia a potom zomrel.+ 21  Vyniesla ho hore, položila ho na posteľ Božieho muža,+ zavrela dvere a odišla. 22  Zavolala svojho manžela a povedala mu: „Pošli mi, prosím, jedného sluhu a jednu oslicu. Musím sa rýchlo dostať k Božiemu mužovi, hneď sa vrátim.“ 23  „Prečo ideš k nemu dnes?“ spýtal sa. „Nie je novmesiac+ ani sabat.“ Ale ona mu povedala: „Neboj sa, všetko je v poriadku.“ 24  Keď osedlala oslicu, povedala sluhovi: „Ponáhľaj sa. Kvôli mne nespomaľuj, iba keď ti poviem.“ 25  A tak sa vybrala za Božím mužom na vrch Karmel. Keď ju Boží muž z diaľky uvidel, povedal svojmu služobníkovi Geházimu: „Pozri, to je tá Šunemčanka. 26  Bež jej, prosím, v ústrety a spýtaj sa jej, ako sa má ona, jej manžel a jej dieťa.“ Keď sa jej to spýtal, odpovedala: „Dobre.“ 27  Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy.+ Geházi ju chcel odstrčiť, ale Boží muž povedal: „Nechaj ju, lebo má v srdci žiaľ.* Ale neviem prečo, lebo Jehova mi to neoznámil.“ 28  Nato žena povedala: „Prosila som svojho pána o syna? Nehovorila som: ‚Nedávaj mi falošné nádeje‘?“+ 29  A Elizeus prikázal Geházimu: „Vyhrň si odev, upevni si ho okolo pása,+ vezmi do ruky moju palicu a choď. Cestou nikoho nezdrav a na pozdrav neodpovedaj. Moju palicu polož chlapcovi na tvár.“ 30  Ale chlapcova matka povedala Elizeovi: „Akože žije Jehova a akože žiješ ty, bez teba neodídem.“+ A tak vstal a šiel s ňou. 31  Geházi šiel pred nimi. Keď tam prišiel, položil chlapcovi palicu na tvár, ale ten nejavil žiadne známky života.+ Vrátil sa teda k Elizeovi a povedal mu: „Chlapec sa neprebral.“ 32  Keď Elizeus vošiel do domu, chlapec ležal mŕtvy na jeho posteli.+ 33  Vošiel do izby, zavrel sa s ním osamote a modlil sa k Jehovovi.+ 34  Potom si kľakol na posteľ, zohol sa nad dieťa, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Zostal nad ním takto sklonený, kým sa telo dieťaťa nezohrialo.+ 35  Potom vstal a prešiel sa po dome tam a späť. A zase si kľakol na posteľ a zohol sa nad dieťa. Chlapec sedemkrát kýchol a otvoril oči.+ 36  Elizeus zavolal Geháziho a povedal mu: „Zavolaj jeho matku.“ Zavolal ju, a keď prišla, povedal jej: „Vezmi si svojho syna.“+ 37  Vošla, padla mu k nohám a poklonila sa mu až k zemi. Potom si vzala syna a vyšla von. 38  Keď sa Elizeus vrátil do Gilgalu, v krajine bol hlad.+ Raz, keď pred ním sedeli synovia prorokov,+ povedal svojmu služobníkovi:+ „Postav na oheň veľký hrniec a uvar niečo synom prorokov.“ 39  A tak jeden z nich išiel na pole natrhať slez a našiel divú popínavú rastlinu, ktorej plody pripomínali tekvice. Natrhal z nej za plný plášť a vrátil sa domov. Hoci tie plody nepoznal, nakrájal ich do hrnca. 40  Potom z toho dali jesť mužom, ale tí, len čo jedlo ochutnali, vykríkli: „Boží muž, v hrnci je jed!“* A nemohli to jesť. 41  „Prineste múku,“ povedal Elizeus. Nasypal ju do hrnca a povedal: „Naberte ľuďom, nech jedia.“ A v hrnci už nebolo nič škodlivé.+ 42  Potom prišiel z Baal-Šališe+ nejaký muž, ktorý priniesol Božiemu mužovi 20 jačmenných chlebov+ upečených z prvého obilia a vrece nového obilia.+ Elizeus povedal: „Daj to ľuďom, nech sa najedia.“ 43  Ale jeho služobník namietal: „Ako to mám dať 100 mužom?“+ Elizeus však povedal: „Daj to ľuďom, nech sa najedia. Lebo toto hovorí Jehova: ‚Najedia sa a ešte aj zvýši.‘“+ 44  A naozaj, keď im to dal, najedli sa a ešte aj zvýšilo,+ tak ako povedal Jehova.

Poznámky pod čiarou

Al. „lebo jej duša je v nej horká“.
Dosl. „smrť“.