Druhá Kroník 20:1–37

20  Potom proti Jehošafatovi vytiahli do boja Moábci,+ Ammónci+ a  niektorí ďalší z Ammóna.* 2  Jehošafat dostal správu: „Tiahne proti tebe veľké vojsko z kraja od mora,* z Edomu.+ Sú v Chacacon-Tamare, čiže v En-Gedi.“+ 3  Jehošafat dostal strach a rozhodol sa obrátiť na* Jehovu.+ Preto vyhlásil v celom Judsku pôst. 4  Vtedy sa Júdejci zhromaždili, aby prosili o pomoc Jehovu.+ Prišli zo všetkých judských miest, aby požiadali Jehovu o radu. 5  Jehošafat povstal v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v Jehovovom dome pred novým nádvorím 6  a povedal: „Jehova, Bože našich predkov! Ty si Bohom v nebesiach+ a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov.+ V tvojej ruke je sila a moc a nikto proti tebe neobstojí.+ 7  Náš Bože, nevyhnal si obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom Izraelom a nedal si ju natrvalo potomkom* svojho priateľa Abraháma?+ 8  Usadili sa v nej a postavili ti svätyňu pre tvoje meno.+ Povedali: 9  ‚Ak na nás príde nešťastie – vojna, trest, mor alebo hlad – a my predstúpime pred teba a pred tento dom (lebo v tomto dome je tvoje meno)+ a vo svojom nešťastí budeme k tebe volať o pomoc, vypočuj nás a zachráň nás.‘+ 10  A teraz sú tu Ammónci, Moábci a obyvatelia hornatého kraja Seir.+ Keď Izraeliti vychádzali z Egypta, nedovolil si im, aby ich napadli. Vyhli sa im a nezničili ich.+ 11  A oni sa nám odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z tvojej krajiny, ktorú si nám dal ako dedičstvo.+ 12  Náš Bože, nepotrestáš ich?+ Proti takému veľkému vojsku, ktoré tiahne proti nám, sme bezmocní. Nevieme, čo máme robiť,+ preto upierame svoj zrak na teba.“+ 13  Všetci Júdejci stáli pred Jehovom, aj ich manželky a deti* vrátane tých najmenších. 14  Vtedy uprostred zhromaždenia začal pôsobiť Jehovov duch na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benajaha, syna Jeiela, syna Mattanjaha, Lévitu zo synov Asafa. 15  Povedal: „Počúvajte pozorne, celý Júda a obyvatelia Jeruzalema i ty, kráľ Jehošafat! Toto vám hovorí Jehova: ‚Nebojte sa ani sa nedeste tohto veľkého vojska, lebo to nie je váš boj, ale Boží.+ 16  Zajtra vyjdite proti nim. Budú vystupovať priesmykom Cic a zastihnete ich na konci údolia* pred pustatinou Jeruel. 17  V tejto bitke nebudete musieť bojovať. Rozostavte sa, zostaňte stáť+ a uvidíte, ako vás Jehova zachráni.+ Nebojte sa ani sa nedeste,+ obyvatelia Judska a Jeruzalema. Zajtra vyjdite proti nim a Jehova bude s vami.‘“+ 18  Nato Jehošafat padol na kolená a poklonil sa až k zemi. Aj všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Jehovom, aby vzdali Jehovovi poctu. 19  Potom Léviti, ktorí boli potomkami Keháta+ a Kóracha, vstali a mohutným hlasom chválili Jehovu, Boha Izraela.+ 20  Na druhý deň skoro ráno vyšli do pustatiny Tekoa.+ Keď odchádzali, Jehošafat sa postavil pred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdejci a Jeruzalemčania! Verte Jehovovi, svojmu Bohu, a tak obstojíte.* Verte jeho prorokom+ a zvíťazíte.“ 21  Keď sa poradil s ľudom, vybral mužov, aby spievali+ na chválu Jehovovi. Mali mať na sebe sväté rúcho, kráčať pred bojovníkmi a spievať: „Ďakujte Jehovovi, lebo jeho verná láska je večná.“+ 22  Keď začali radostne spievať piesne chvály, Jehova prekvapil nečakaným útokom Ammóncov, Moábcov a obyvateľov hornatého kraja Seir, ktorí pritiahli proti Judsku, a začali sa navzájom zabíjať.+ 23  Ammónci a Moábci napadli obyvateľov hornatého kraja Seir+ a zabíjali ich, kým ich všetkých nevyhladili. Keď skoncovali s obyvateľmi Seiru, pustili sa do seba.+ 24  Keď Júdejci prišli k strážnej veži v pustatine+ a pozreli sa na miesto, kde bolo vojsko, videli iba mŕtvoly popadané na zemi.+ Nikto neprežil. 25  Jehošafat a ľud si teda išli po korisť. Našli u nich toľko rôznych vecí, oblečenia a cenností, že ich ani nevládali odniesť.+ Tri dni odnášali korisť, lebo jej bolo tak veľa. 26  Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha, aby tam chválili* Jehovu. Preto sa to miesto dodnes volá údolie Berácha.*+ 27  Potom sa všetci muži z Judska a Jeruzalema na čele s Jehošafatom s radosťou vrátili do Jeruzalema, lebo Jehova im dal víťazstvo nad nepriateľmi.+ 28  Vošli do Jeruzalema s lýrami, harfami+ a trúbkami+ a vstúpili do Jehovovho domu.+ 29  A všetky kráľovstvá zachvátil strach pred Bohom, keď počuli, že Jehova bojoval proti nepriateľom Izraela.+ 30  V Jehošafatovom kráľovstve zavládol mier a Boh mu dal odpočinutie od všetkých okolitých nepriateľov.+ 31  Jehošafat ďalej vládol nad Judskom. Mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 25 rokov. Jeho matkou bola Šilchiho dcéra Azuba.+ 32  Konal ako jeho otec Asa,+ neodklonil sa od jeho cesty. Robil to, čo je správne v Jehovových očiach.+ 33  Ale posvätné výšiny neboli odstránené.+ Ľud sa ešte v srdci nerozhodol, že bude uctievať Boha svojich predkov.+ 34  Ostatné udalosti Jehošafatovho života sú od začiatku do konca zapísané v záznamoch Jehua,+ syna Chananiho,+ ktoré sa stali súčasťou Knihy izraelských kráľov. 35  Neskôr judský kráľ Jehošafat uzavrel spojenectvo s izraelským kráľom Achaziahom, ktorý konal skazene.+ 36  Dohodli sa, že budú spolu vyrábať lode na plavbu do Taršíša.+ Lode stavali v Ecjon-Geberi.+ 37  Ale Eliezer, syn Dodavahua z Mareše, vyslovil proti Jehošafatovi toto proroctvo: „Keďže si uzavrel spojenectvo s Achaziahom, Jehova zničí tvoje dielo.“+ Lode stroskotali+ a nemohli sa plaviť do Taršíša.

Poznámky pod čiarou

Al. možno „a niektorí Meunijci“.
Zjavne od Mŕtveho mora.
Dosl. „zameral svoju tvár hľadať“.
Dosl. „semenu“.
Dosl. „synovia“.
Al. „vádí; riečneho údolia“.
Al. „vydržíte“.
Dosl. „žehnali“.
Význ. „požehnanie“.