Druhá Kroník 6:1–42
6 Vtedy Šalamún povedal: „Jehova, ty sám si vyhlásil, že budeš bývať v hustej temnote.+
2 A ja som ti postavil vznešený dom, trvalé miesto, aby si tam býval naveky.“+
3 Potom sa kráľ obrátil tvárou k celému zhromaždeniu Izraela a požehnal ho. A celé zhromaždenie stálo.+
4 Povedal: „Nech je chválený Jehova, Boh Izraela, ktorý dal vlastnými ústami sľub môjmu otcovi Dávidovi a vlastnou rukou splnil, čo povedal:
5 ‚Odo dňa, keď som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni mesto na stavbu domu, v ktorom by prebývalo moje meno,+ ani som si nevyvolil nikoho, kto by bol vodcom nad mojím ľudom Izraelom.
6 Ale teraz som si vyvolil Jeruzalem,+ aby tam prebývalo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby vládol nad mojím ľudom Izraelom.‘+
7 A v srdci môjho otca Dávida bola túžba postaviť dom menu Jehovu, Boha Izraela.+
8 Ale Jehova povedal môjmu otcovi Dávidovi: ‚Z celého srdca túžiš postaviť dom môjmu menu a je dobré, že po tom vo svojom srdci túžiš.
9 No ty ten dom nepostavíš. Dom môjmu menu postaví tvoj syn, ktorý sa ti narodí.‘*+
10 A Jehova splnil svoj sľub. Nastúpil som na izraelský trón po svojom otcovi Dávidovi,+ tak ako Jehova sľúbil,+ a postavil som dom menu Jehovu, Boha Izraela.
11 Umiestnil som v ňom truhlu so zmluvou,+ ktorú Jehova uzavrel s Izraelitmi.“
12 Potom sa Šalamún postavil pred Jehovov oltár pred celým izraelským zhromaždením a vystrel ruky k nebu.+
13 (Šalamún stál na medenom pódiu, ktoré urobil a ktoré postavil do stredu nádvoria.+ Bolo dlhé päť lakťov,* široké päť lakťov a vysoké tri lakte.) Kľakol si pred celým izraelským zhromaždením, vystrel ruky k nebu+
14 a povedal: „Jehova, Bože Izraela, ani v nebesiach, ani na zemi nie je taký Boh, ako si ty, ktorý dodržiavaš zmluvu a prejavuješ vernú lásku svojim služobníkom, ktorí ti slúžia celým svojím srdcom.+
15 Dodržal si to, čo si sľúbil svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi.+ Vlastnými ústami si dal sľub a dnes si ho vlastnou rukou splnil.+
16 A teraz, Jehova, Bože Izraela, splň sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi, môjmu otcovi Dávidovi: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na to, aby žili podľa môjho zákona,+ ako si to robil ty, na izraelskom tróne nebude predo mnou nikdy chýbať tvoj potomok.‘+
17 Jehova, Bože Izraela, nech sa splní tvoj sľub, ktorý si dal svojmu služobníkovi Dávidovi.
18 Bude však Boh naozaj bývať s ľuďmi na zemi?+ Veď ani samo nebo, nebesia nebies ťa nemôžu obsiahnuť,+ o čo menej tento dom, ktorý som postavil!+
19 Jehova, môj Bože, venuj pozornosť modlitbe svojho služobníka a jeho prosbe o priazeň. Vypočuj volanie o pomoc a modlitbu, ktorú ti tvoj služobník predkladá.
20 Nech sú tvoje oči dňom i nocou upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam bude tvoje meno.+ Vypočuj modlitbu, ktorú sa bude tvoj služobník modliť smerom k tomuto miestu.
21 Vypočuj svojho služobníka a svoj ľud Izrael, keď sa bude modliť smerom k tomuto miestu+ a prosiť ťa o priazeň. Vypočuj zo svojho príbytku, z nebies,+ vypočuj a odpusť.+
22 Keď sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a ten ho prinúti vysloviť prísahu* a zaviaže ho ňou* a on príde pred tvoj oltár v tomto dome, kým je pod prísahou,*+
23 potom vypočuj z nebies, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov. Odplať zlému človeku a potrestaj ho za to, čo urobil,+ a spravodlivého vyhlás za nevinného* a odmeň ho za jeho spravodlivosť.+
24 A ak tvoj ľud Izrael utrpí porážku od nepriateľov, lebo hrešil proti tebe,+ ale vráti sa k tebe a bude chváliť tvoje meno,+ modliť sa+ v tomto dome a úpenlivo prosiť o priazeň pred tebou,+
25 potom ho vypočuj z nebies,+ odpusť hriech svojho ľudu Izraela a priveď ich späť do krajiny, ktorú si dal im a ich predkom.+
26 Keď bude nebo zavreté a nebude dážď,+ lebo hrešili proti tebe,+ ale potom sa budú modliť smerom k tomuto miestu a chváliť tvoje meno a odvrátia sa od svojich hriechov, lebo si ich pokoril,*+
27 vypočuj z nebies a odpusť svojim služobníkom, svojmu ľudu Izraelu, ich hriech. Pouč ich o správnej ceste, ktorou majú ísť,+ a daj dážď+ na svoju krajinu, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.
28 Ak bude krajinu pustošiť hlad,+ mor,+ vysušujúci vietor, pleseň+ alebo roje kobyliek,*+ ak nepriatelia obľahnú niektoré z miest* v tejto krajine+ alebo ak nastane akákoľvek iná pohroma či choroba,+
29 potom každú modlitbu,+ každú prosbu o priazeň,+ ktorú vysloví ktorýkoľvek človek alebo celý tvoj ľud Izrael (veď každý pozná svoje trápenie a bolesť),+ keď vystrie ruky smerom k tomuto domu,+
30 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku,+ a odpusť.+ Odplať každému podľa jeho konania, lebo poznáš jeho srdce (veď ty jediný dobre poznáš srdce človeka),+
31 aby sa ťa báli a kráčali po tvojich cestách po všetky dni, kým budú žiť v krajine, ktorú si dal našim predkom.
32 A keď cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu ľudu Izraelu, príde zo vzdialenej krajiny, lebo počul o tvojom veľkom mene,*+ o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene, a bude sa modliť smerom k tomuto domu,+
33 vypočuj ho z nebies, zo svojho príbytku, a urob všetko, o čo ťa cudzinec prosí, aby všetky národy zeme poznali tvoje meno+ a báli sa ťa tak ako tvoj ľud Izrael a aby spoznali, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.
34 Keď tvoj ľud vytiahne do vojny proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš,+ a bude sa k tebe modliť+ smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,+
35 vypočuj z nebies ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+
36 Keď proti tebe zhrešia (veď niet človeka, ktorý by nehrešil)+ a ty sa na nich nahneváš a vydáš ich nepriateľom, ktorí ich odvedú ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,+
37 ale oni sa spamätajú v krajine, kam boli odvedení do zajatia, vrátia sa k tebe a budú ťa v krajine svojho zajatia úpenlivo prosiť o priazeň so slovami: ‚Zhrešili sme a previnili sme sa, konali sme skazene,‘+
38 a vrátia sa k tebe celým svojím srdcom+ a celou svojou dušou* v krajine svojho zajatia,+ do ktorej boli odvlečení, a budú sa k tebe modliť smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich predkom, k mestu, ktoré si si vyvolil,+ a k domu, ktorý som postavil tvojmu menu,
39 vypočuj z nebies, zo svojho príbytku, ich modlitbu a ich prosbu o priazeň a vykonaj pre nich spravodlivosť.+ Odpusť svojmu ľudu, ktorý proti tebe zhrešil.
40 A teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené vypočuť modlitby vyslovené na tomto mieste.*+
41 Bože Jehova, vojdi do svojho príbytku,+ ty a truhla tvojej moci. Nech sa tvoji kňazi, Bože Jehova, odejú záchranou* a tvoji verní nech sa radujú z tvojej dobroty.+
42 Bože Jehova, nezavrhuj* svojho pomazaného.+ Pamätaj na vernú lásku, ktorú si prejavil svojmu služobníkovi Dávidovi.“+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „vychádza z tvojich bedier“.
^ Jeden lakeť zodpovedal 44,5 cm. Pozri dodatok B14.
^ Al. „a ten naňho vloží kliatbu“. To znamená prísahu, ktorá so sebou niesla prekliatie ako trest za to, že by prisahal krivo alebo by prísahu porušil.
^ Dosl. „kliatbou“.
^ Dosl. „kliatbou“.
^ Dosl. „spravodlivého“.
^ Al. „trápil“.
^ Dosl. „brán“.
^ Al. „koníkov“.
^ Al. „povesti“.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „ohľadom tohto miesta“.
^ Zjavne sa tu hovorí o tom, že kňazi mali ľuďom pripomínať, že Jehova je zdrojom záchrany.
^ Dosl. „neodvracaj tvár“.
