Druhá Mojžišova 10:1–29

10  Potom Jehova povedal Mojžišovi: „Choď k faraónovi, lebo som dovolil, aby sa zatvrdilo jeho srdce i srdce jeho sluhov.+ Urobil som to, aby som pred ním mohol vykonať všetky tie zázraky+ 2  a aby si svojim synom a vnukom mohol rozprávať, ako som potrestal Egypt a aké zázraky som v ňom urobil.+ A spoznáte, že ja som Jehova.“ 3  Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali mu: „Toto povedal Jehova, Boh Hebrejov: ‚Ako dlho mi budeš odporovať?+ Prepusť môj ľud, aby mi slúžil. 4  Ak ho neprepustíš, zajtra pošlem na tvoje územie kobylky.* 5  Pokryjú celý povrch zeme, takže ju ani nebude vidieť. Zožerú to, čo zostalo po krupobití, a poobžierajú aj všetky stromy.+ 6  Tvoje domy, domy tvojich sluhov a domy všetkých Egypťanov budú plné kobyliek. Niečo také nevideli ani tvoji otcovia, ani tvoji starí otcovia odo dňa, keď prišli do tejto krajiny.‘“+ Nato Mojžiš odišiel od faraóna. 7  Sluhovia povedali faraónovi: „Dokedy nám tento človek bude prinášať nešťastie?* Prepusť tých ľudí, nech si idú a slúžia svojmu Bohu Jehovovi. Ešte stále nevidíš, že Egypt je spustošený?“ 8  Zavolali teda Mojžiša a Árona späť k faraónovi a on im povedal: „Choďte a slúžte svojmu Bohu Jehovovi. Len mi povedzte, kto všetko má odísť.“ 9  Mojžiš odpovedal: „Pôjdu s nami naši mladí i starí, synovia i dcéry a vezmeme so sebou svoje ovce i dobytok,+ lebo máme sviatok na počesť Jehovu.“+ 10  On im povedal: „Mám vás prepustiť aj s vašimi deťmi?! To by naozaj musel byť Jehova s vami!+ Je jasné, že máte zlé úmysly! 11  Nie! Choďte len vy, muži, a slúžte Jehovovi, veď o to vám ide.“ S týmito slovami ich faraón vyhnal. 12  Jehova povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad egyptskú krajinu a objavia sa kobylky. Pokryjú celý Egypt a zožerú všetky rastliny, všetko, čo zostalo po krupobití.“ 13  Mojžiš ihneď vystrel palicu nad egyptskú krajinu a Jehova prihnal na krajinu východný vietor, ktorý fúkal celý deň a celú noc. Keď nastalo ráno, východný vietor privial kobylky. 14  Zaplavili celý Egypt a pokryli celé jeho územie.+ Bolo to niečo hrozné.+ Nikdy predtým tam nebolo toľko kobyliek a nikdy ich už toľko nebude. 15  Pokryli povrch celej krajiny, až sa v nej zotmelo.* Požrali všetky rastliny a všetko ovocie na stromoch, ktoré zostalo po krupobití. V celom Egypte nezostalo nič zelené, ani jeden list, ani jedno steblo trávy. 16  Faraón rýchlo zavolal Mojžiša a Árona a povedal: „Zhrešil som proti vášmu Bohu Jehovovi i proti vám. 17  Teraz mi, prosím, odpustite môj hriech, už len tentoraz, a proste svojho Boha Jehovu, aby ma zbavil tejto smrteľnej pohromy.“ 18  Mojžiš odišiel od faraóna a úpenlivo prosil Jehovu.+ 19  Jehova obrátil vietor a zmenil ho na silný západný a ten odvial kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta nezostala ani jediná. 20  Ale Jehova dovolil, aby faraónovo srdce ostalo zatvrdené,+ a on neprepustil Izraelitov. 21  Potom Jehova povedal Mojžišovi: „Vystri ruku k nebu a Egypt pokryje taká hustá tma, že sa bude dať nahmatať.“ 22  Mojžiš ihneď vystrel ruku k nebu a na celú egyptskú krajinu padla hlboká tma.+ Trvala tri dni. 23  Ľudia sa navzájom nevideli a tri dni nikto nikam nechodil. Ale tam, kde žili Izraeliti, bolo svetlo.+ 24  Vtedy faraón zavolal Mojžiša a povedal: „Choďte a slúžte Jehovovi.+ Môžu s vami ísť aj deti. Ale ovce a dobytok nechajte tu.“ 25  Mojžiš povedal: „Ty sám nám dáš* zvieratá na zápalné a iné obete a my ich predložíme nášmu Bohu Jehovovi.+ 26  Vezmeme so sebou aj svoje stáda. Nezostane tu ani jedno zviera,* lebo z nich budeme vyberať obete pri uctievaní Jehovu, nášho Boha. A kým tam neprídeme, nevieme, čo budeme obetovať Jehovovi.“ 27  A Jehova dovolil, aby faraónovo srdce ostalo zatvrdené, a on ich nebol ochotný prepustiť.+ 28  Faraón povedal Mojžišovi: „Zmizni mi z očí! Už sa predo mnou neukazuj, lebo v deň, keď sa predo mnou objavíš, zomrieš.“ 29  Mojžiš mu povedal: „Ako si želáš. Už sa pred tebou neukážem.“

Poznámky pod čiarou

Al. „koníky“.
Dosl. „bude pascou“.
Al. „až stmavla zem“.
Al. „dovolíš vziať“.
Dosl. „ani kopyto“.