Druhá Samuelova 1:1–27

1  Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil z víťazného boja proti Amalekitom do Ciklagu+ a zostal tam dva dni. 2  Na tretí deň prišiel zo Saulovho tábora nejaký muž. Mal roztrhnutý odev a hlavu posypanú prachom. Keď prišiel k Dávidovi, padol na kolená a poklonil sa až k zemi. 3  Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Unikol som z izraelského tábora.“ 4  „Povedz mi, čo sa stalo?“ spýtal sa ho Dávid. Odpovedal mu: „Ľud utiekol z boja a mnohí padli. Zomrel aj Saul a jeho syn Jonatán.“+ 5  Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Ako vieš, že Saul a jeho syn Jonatán sú mŕtvi?“ 6  Muž odpovedal: „Náhodou som sa dostal na vrch Gilboa+ a videl som, ako sa tam Saul opiera o svoju kopiju a blížia sa k nemu bojové vozy s jazdcami.+ 7  Obrátil sa, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: ‚Počúvam, môj pane,‘ 8  a on sa ma spýtal: ‚Kto si?‘ Odpovedal som mu: ‚Som Amalekita.‘+ 9  Potom mi povedal: ‚Poď sem a zabi ma. Ešte žijem,* ale strašne trpím.‘ 10  A tak som k nemu prišiel a zabil ho,+ lebo som videl, že to zranenie nemôže prežiť. Potom som mu vzal z hlavy korunu* a z ruky náramok a priniesol som ich tebe, môj pane.“ 11  Nato si Dávid roztrhol odev a to isté urobili aj všetci muži, ktorí boli s ním. 12  Nariekali, plakali a postili sa+ až do večera, pretože Saul, jeho syn Jonatán a Jehovov ľud, obyvatelia Izraela,+ padli mečom. 13  Dávid sa toho mladého muža spýtal: „Odkiaľ si?“ „Som synom cudzinca, Amalekitu, ktorý sa usadil v Izraeli,“ odpovedal. 14  Vtedy mu Dávid povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku na Jehovovho pomazaného?“+ 15  A prikázal jednému zo svojich mužov: „Poď sem, zabi ho.“ A tak ho zabil.+ 16  Dávid mu povedal: „Za svoju smrť si zodpovedný ty sám,* lebo proti tebe svedčili tvoje vlastné ústa, keď si povedal: ‚Zabil som Jehovovho pomazaného.‘“+ 17  Potom Dávid zaspieval nad Saulom a nad jeho synom Jonatánom žalospev+ 18  a prikázal, aby sa ho judský ľud naučil. Tento žalospev sa volá „Pieseň o luku“ a je zapísaný v knihe Jašar:+ 19  „Izrael, tvoja krása leží pobitá na tvojich výšinách.+ Tvoji hrdinovia padli! 20  Nehovorte to v Gáte,+nerozhlasujte to na uliciach Aškelónu,aby sa neradovali dcéry Filištíncov,aby nejasali dcéry neobrezancov. 21  Vrchy Gilboy,+nech vás nezvlaží rosa ani dážď,polia nech nenesú plody pre sväté príspevky,+lebo tam bol pošpinený štít hrdinov,Saulov štít už nie je pomazaný olejom. 22  Jonatánov luk+ sa nikdy neodvrátilod krvi zabitých, od tuku mocnýcha Saulov meč sa nevracal bez víťazstva.+ 23  Saul a Jonatán,+ tí milovaní a príjemní za svojho života,ani vo svojej smrti neboli odlúčení.+ Boli rýchlejší ako orly,+boli silnejší ako levy.+ 24  Dcéry Izraela, plačte nad Saulom! Obliekal vás do šarlátu a do nádhery,vaše šaty zdobil zlatom. 25  Hrdinovia padli v boji,Jonatán leží zabitý na výšinách!+ 26  Žialim za tebou, môj brat Jonatán. Bol si drahý môjmu srdcu,+tvoja láska pre mňa znamenala viac ako láska žien.+ 27  Hrdinovia padli,bojové zbrane sú stratené!“

Poznámky pod čiarou

Al. „Celá moja duša je ešte vo mne“.
Al. „diadém“.
Dosl. „Tvoja krv je na tvojej hlave“.