Druhá Samuelova 13:1–39
13 Dávidov syn Abšalóm mal krásnu sestru, ktorá sa volala Támar,+ a zamiloval sa do nej Dávidov syn Amnón.+
2 Amnón sa pre svoju sestru Támar tak trápil, až z toho ochorel. Bola panna a Amnónovi sa zdalo nemožné niečo s ňou mať.
3 Amnón mal jedného priateľa, ktorý sa volal Jonadáb+ a bol synom Dávidovho brata Šimeu.+ Jonadáb bol veľmi prefíkaný človek.
4 Spýtal sa Amnóna: „Prečo si ty, kráľov syn, každé ráno taký skleslý? Nepovieš mi?“ „Zamiloval som sa do Támar, sestry+ môjho brata Abšalóma,“ prezradil mu Amnón.
5 „Ľahni si na lôžko a tvár sa, že si chorý,“ poradil mu Jonadáb. „Keď ťa príde tvoj otec pozrieť, povedz mu: ‚Prosím, nech príde moja sestra Támar a dá mi jesť. Nech pred mojimi očami pripraví jedlo, aké sa dáva chorým,* a ja si ho od nej vezmem.‘“
6 A tak si Amnón ľahol a predstieral, že je chorý. Keď ho kráľ prišiel pozrieť, Amnón mu povedal: „Prosím, nech príde moja sestra Támar a upečie mi pred očami dve placky* a ja si ich od nej vezmem.“
7 Nato Dávid poslal domov po Támar a odkázal jej: „Choď, prosím, do domu svojho brata Amnóna a priprav mu jedlo.“*
8 A tak šla Támar do domu svojho brata Amnóna. Kým ležal, vzala cesto, pred jeho očami ho vymiesila a upiekla placky.
9 Vzala ich z panvice, podala mu ich, ale on nechcel jesť. Prikázal: „Nech všetci odídu!“ A všetci odišli.
10 Potom Amnón povedal Támar: „Prines mi jedlo* do spálne a tam mi ho podáš.“ Támar teda vzala placky,* ktoré urobila, a priniesla ich svojmu bratovi Amnónovi do spálne.
11 Keď mu ich podávala, strhol ju k sebe a povedal: „Poď, ľahni si so mnou, sestra moja.“
12 Ale ona mu povedala: „Nie, brat môj, neponižuj ma! To sa predsa v Izraeli nerobí.+ Nedopusť sa takej hanebnosti!+
13 Ako znesiem tú hanbu? A teba budú mať v Izraeli za podliaka. Ale hovor s kráľom, prosím, iste ti ma neodoprie.“
14 On ju však nepočúval, premohol ju a znásilnil.
15 Nato ju veľmi znenávidel a nenávisť, ktorú pocítil, bola väčšia ako láska, ktorou ju miloval. Povedal jej: „Vstaň, choď preč!“
16 „Nie, brat môj,“ prosila ho. „Keď ma teraz vyháňaš, je to horšie než to, čo si mi urobil!“ Ale nechcel ju počúvať.
17 Zavolal svojho sluhu a povedal mu: „Odveď tú ženu a zamkni za ňou dvere.“
18 (Támar mala na sebe rúcho,* aké nosili kráľovské dcéry, panny.) Jeho sluha ju teda vyviedol von a zamkol za ňou dvere.
19 Támar si posypala hlavu popolom,+ roztrhla si rúcho, ktoré mala na sebe, chytila sa rukami za hlavu a šla. A cestou hlasno nariekala.
20 Jej brat Abšalóm+ sa jej spýtal: „Bol to tvoj brat Amnón? A teraz mlč, sestra moja. Je to tvoj brat.+ Neber si to k srdcu.“ Potom sa Támar uchýlila do ústrania a bývala v dome svojho brata Abšalóma.
21 Keď sa o tom všetkom dozvedel kráľ Dávid, veľmi sa rozhneval.+ Ale nechcel zraniť svojho syna Amnóna. Mal ho rád, lebo bol jeho prvorodený.
22 Abšalóm s Amnónom vôbec nehovoril, ani v dobrom, ani v zlom. Nenávidel ho,+ pretože ponížil jeho sestru Támar.+
23 Po dvoch rokoch strihali v Baal-Chácore blízko Efraimu+ Abšalómove ovce a Abšalóm pozval všetkých kráľových synov na hostinu.+
24 Abšalóm prišiel za kráľom so slovami: „Tvoj služobník strihá ovce. Nech, prosím, ide kráľ a jeho služobníci so mnou.“
25 „Nie, syn môj!“ odpovedal kráľ. „Keby sme šli všetci, boli by sme ti na ťarchu.“ A hoci naňho Abšalóm naliehal, nechcel ísť, ale dal mu svoje požehnanie.
26 A tak Abšalóm povedal: „Keď nechceš ísť ty, dovoľ, prosím, aby s nami šiel môj brat Amnón.“+ „Prečo by mal ísť s tebou?“ spýtal sa kráľ.
27 Ale keď naňho Abšalóm naliehal, poslal s ním Amnóna i všetkých svojich synov.
28 Abšalóm prikázal svojim sluhom: „Dávajte pozor! Keď sa Amnón po víne rozveselí a ja vám poviem: ‚Zabite Amnóna!‘, zabijete ho. Nebojte sa, je to príkaz odo mňa. Buďte silní a odvážni.“
29 Abšalómovi sluhovia splnili jeho príkaz a zabili Amnóna. Všetci ostatní kráľovi synovia okamžite vstali, každý nasadol na svojho mula a dal sa na útek.
30 Kým ešte boli na ceste, k Dávidovi sa dostala správa: „Abšalóm zabil všetkých kráľových synov, neprežil ani jeden.“
31 Nato kráľ vstal, roztrhol svoje rúcho a ľahol si na zem. Okolo neho stáli všetci jeho sluhovia s roztrhnutým odevom.
32 Jonadáb,+ syn Dávidovho brata Šimeu,+ však povedal: „Nech si môj pán nemyslí, že zabili všetkých mladých kráľových synov. Zomrel iba Amnón,+ a to na príkaz Abšalóma. Ten sa na to chystal+ odo dňa, keď Amnón ponížil jeho sestru+ Támar.+
33 Preto nech môj pán, kráľ, neverí* správe, ktorá hovorí: ‚Zomreli všetci kráľovi synovia.‘ Zomrel iba Amnón.“
34 Medzitým Abšalóm utiekol.+ Keď strážca zdvihol oči, uvidel, ako cestou popri vrchu prichádza mnoho ľudí.
35 „Pozri,“ povedal Jonadáb+ kráľovi, „vracajú sa kráľovi synovia. Je to tak, ako povedal tvoj sluha.“
36 Len čo to dopovedal, vošli kráľovi synovia s hlasným nárekom. I kráľ a všetci jeho sluhovia horko plakali.
37 Abšalóm utiekol ku gešúrskemu kráľovi Talmajovi,+ synovi Ammihuda. A Dávid smútil za svojím synom mnoho dní.
38 Abšalóm zostal v Gešúre+ tri roky.
39 Časom sa kráľ Dávid zmieril s Amnónovou smrťou* a zatúžil ísť k Abšalómovi.
