Druhá Samuelova 14:1–33
14 Joáb, syn Ceruje,+ postrehol, že kráľovo srdce túži po Abšalómovi,+
2 a tak dal z Tekoy+ priviesť jednu múdru ženu a povedal jej: „Predstieraj, prosím, že máš smútok. Obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom+ a správaj sa ako žena, ktorá už dlho smúti za mŕtvym.
3 Choď ku kráľovi a povedz mu toto.“ A poučil ju, čo má hovoriť.*
4 Žena z Tekoy prišla ku kráľovi, padla na kolená a poklonila sa až k zemi. Povedala: „Pomôž mi, kráľ môj!“
5 „Čo sa stalo?“ spýtal sa kráľ a ona odpovedala: „Som vdova, zomrel mi manžel.
6 Tvoja slúžka mala dvoch synov. Pobili sa na poli a nebol tam nikto, kto by ich od seba odtrhol. Jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho.
7 A teraz sa proti tvojej slúžke postavila celá rodina. Hovoria: ‚Vydaj nám toho, ktorý zabil svojho brata, nech zaplatí za život svojho brata,+ aj keď tým odstránime dediča!‘ Chcú uhasiť posledný žeravý uhlík, ktorý mi zostal,* aby po mojom manželovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“*
8 Nato jej kráľ povedal: „Choď domov a tú vec nechaj na mňa.“
9 Žena z Tekoy povedala kráľovi: „Môj pán kráľ, nech je vina na mne a na dome môjho otca, ale kráľ a jeho trón nech sú bez viny.“
10 Kráľ povedal: „Ak ti niekto ešte niečo povie, priveď ho ku mne a už ťa nebude obťažovať.“
11 Ale ona povedala: „Nech, prosím, kráľ pamätá na Jehovu, svojho Boha, aby vykonávateľ krvnej pomsty+ nespôsobil skazu a nezabil môjho syna.“ A tak jej kráľ sľúbil: „Akože žije Jehova,+ tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“
12 Potom ho žena požiadala: „Dovoľ, prosím, svojej slúžke, aby svojmu pánovi kráľovi ešte niečo povedala.“ „Hovor,“ povedal jej.
13 Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš urobiť niečo podobné na škodu Božieho ľudu?+ Keď to kráľ hovorí, sám si priznáva vinu, lebo nechce priviesť späť svojho vlastného syna, ktorého vyhnal.+
14 Všetci musíme zomrieť a sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno pozbierať. Ale Boh nechce nikoho pripraviť o život* a hľadá dôvody, aby vyhnanec nezostal od neho vyhnaný navždy.
15 Prišla som to vyrozprávať svojmu pánovi kráľovi, pretože ma ľudia vystrašili. Tvoja slúžka si povedala: ‚Pohovorím o tom s kráľom. Azda vyhovie prosbe svojej otrokyne.
16 Azda ma vypočuje a vyslobodí svoju otrokyňu z rúk muža, ktorý chce mňa a môjho syna odrezať od dedičstva, ktoré nám dal Boh.‘+
17 Potom si tvoja slúžka povedala: ‚Nech mi slová môjho pána kráľa prinesú úľavu.‘ Veď môj pán kráľ dokáže rozlišovať dobré od zlého ako anjel pravého Boha. Nech je Jehova, tvoj Boh, s tebou.“
18 „Na niečo sa ťa spýtam,“ povedal jej kráľ, „nič predo mnou netaj.“ A tak žena povedala: „Prosím, nech môj pán kráľ hovorí.“
19 Spýtal sa jej: „Nenaviedol ťa na to celé Joáb?“+ Žena odpovedala: „Akože žiješ, môj pán kráľ, všetko je tak, ako hovoríš.* Prikázal mi to tvoj služobník Joáb a on tvojej slúžke povedal, čo má hovoriť.*
20 Tvoj služobník Joáb to urobil, aby tú vec vykreslil v inom svetle, ale môj pán je múdry ako anjel pravého Boha a vie o všetkom, čo sa v krajine deje.“
21 Potom kráľ povedal Joábovi: „Dobre, urobím to.+ Choď a priveď môjho syna Abšalóma.“+
22 Nato Joáb padol na kolená, poklonil sa až k zemi, chválil kráľa a povedal: „Dnes tvoj služobník vie, že získal tvoju priazeň, môj pán kráľ, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“
23 Potom šiel Joáb do Gešúru+ a priviedol Abšalóma do Jeruzalema.
24 Ale kráľ povedal: „Nech sa vráti do svojho domu, ale predo mnou sa nesmie objaviť.“ A tak sa Abšalóm vrátil do svojho domu a pred kráľom sa neobjavil.
25 V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Abšalóm. Od hlavy po päty na ňom nebola jediná chybička.
26 Vždy na konci roka si dával ostrihať vlasy, lebo mu už boli veľmi ťažké. Vlasy z jeho hlavy vážili 200 šekelov* podľa kráľovského kamenného závažia.*
27 Abšalómovi sa narodili traja synovia+ a jedna dcéra, ktorá sa volala Támar. Bola to prekrásna žena.
28 Abšalóm býval v Jeruzaleme celé dva roky, ale pred kráľom sa neobjavil.+
29 Preto Abšalóm zavolal Joába a chcel ho poslať ku kráľovi. Ale Joáb nechcel k nemu prísť. Zavolal ho teda znovu, ale Joáb opäť odmietol.
30 Vtedy Abšalóm povedal svojim sluhom: „Joábovo pole je vedľa môjho a má na ňom jačmeň. Choďte a podpáľte ho.“ Abšalómovi sluhovia ho teda podpálili.
31 Nato Joáb prišiel za Abšalómom do jeho domu. „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ spýtal sa ho.
32 Abšalóm odpovedal: „Poslal som ti odkaz: ‚Príď, chcem ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: „Načo som prišiel z Gešúru?+ Bolo by mi lepšie, keby som tam zostal. Nech mi kráľ dovolí pred neho predstúpiť, a ak som sa niečím previnil, nech ma usmrtí.“‘“
33 A tak šiel Joáb ku kráľovi a povedal mu to. Potom kráľ zavolal Abšalóma a ten prišiel, padol pred ním na kolená a poklonil sa až k zemi. A kráľ pobozkal Abšalóma.+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „vložil jej slová do úst“.
^ Čiže poslednú nádej na potomkov.
^ Dosl. „ostatok“.
^ Al. „o dušu“.
^ Al. „nikto nemôže ísť naľavo ani napravo od toho, čo hovoríš“.
^ Dosl. „vložil slová do úst“.
^ Asi 2,3 kg. Pozri dodatok B14.
^ Mohlo ísť o štandardizované závažie uložené v kráľovskom paláci alebo o „kráľovský“ šekel, ktorý sa líšil od bežného šekela.
