Druhá Samuelova 16:1–23
16 Keď Dávid prešiel kúsok za vrchol,+ šiel mu v ústrety Mefibóšetov+ sluha Ciba+ s párom osedlaných oslov. Viezol na nich 200 chlebov, 100 koláčov lisovaných hrozienok, 100 koláčov z letného ovocia* a veľký krčah vína.+
2 „Prečo si to priviezol?“ spýtal sa kráľ. Ciba odpovedal: „Na osloch môže ísť kráľova rodina, chlieb a letné ovocie sú pre tvojich ľudí a víno je pre tých, ktorí sa unavia v pustatine.“+
3 „A kde je vnuk* tvojho pána?“+ spýtal sa kráľ. „Zostal v Jeruzaleme,“ odpovedal Ciba. „Hovorí, že dnes mu Izraeliti vrátia kráľovskú moc jeho starého otca.“*+
4 Nato kráľ povedal Cibovi: „Všetko, čo patrí Mefibóšetovi, je tvoje.“+ „Hlboko sa ti klaniam,“ odpovedal Ciba, „a nech mám aj naďalej tvoju priazeň, môj pán kráľ.“+
5 Keď kráľ Dávid došiel k Bachúrimu, vychádzal odtiaľ muž zo Saulovej rodiny a celou cestou vykrikoval nadávky.+ Volal sa Šimei+ a bol synom Geru.
6 Hádzal kamene do Dávida, do všetkých jeho sluhov i do všetkých ostatných ľudí a dokonca aj do bojovníkov, ktorí boli napravo a naľavo od kráľa.
7 Šimei vykrikoval: „Zmizni! Zmizni, ty vrah! Ty naničhodník!
8 Jehova ti odpláca za všetku krv preliatu v Saulovom rode. Uchvátil si jeho trón, ale teraz Jehova dáva kráľovstvo do rúk tvojho syna Abšalóma. Stíha ťa nešťastie, lebo si vrah!“+
9 Nato Abišaj, syn Ceruje,+ povedal kráľovi: „Ako si ten mŕtvy pes+ dovoľuje preklínať môjho pána, kráľa?+ Dovoľ mi ísť a odseknúť mu hlavu.“+
10 Ale kráľ povedal: „To nie je vaša vec, synovia Ceruje.+ Len nech ma preklína,+ lebo ak mu Jehova prikázal:+ ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo to robíš?‘“
11 Potom Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: „Ak ma chce pripraviť o život môj vlastný syn, ktorý vyšiel z môjho vnútra,+ čo by som mal čakať od Benjamínovca?+ Nechajte ho, nech ma preklína, veď mu to prikázal Jehova!
12 Azda Jehova uvidí moje trápenie+ a azda sa mi Jehova odplatí dobrom za jeho dnešné preklínanie.“+
13 A tak Dávid a jeho muži pokračovali v ceste. Šimei kráčal po úbočí vrchu popri ňom, vykrikoval nadávky+ a hádzal kamene a prach.
14 Nakoniec kráľ a všetci ľudia, ktorí boli s ním, dorazili unavení do cieľa a tam si odpočinuli.
15 Medzitým Abšalóm a všetci jeho stúpenci z celého Izraela prišli do Jeruzalema. Bol s nimi aj Achitofel.+
16 Keď Dávidov priateľ* Chušaj+ Arkijský+ prišiel k Abšalómovi, zvolal: „Nech žije kráľ!+ Nech žije kráľ!“
17 „Toto je tvoja vernosť* priateľovi?“ povedal mu Abšalóm. „Prečo si nešiel s ním?“
18 Chušaj odpovedal: „Som na strane toho, koho si vyvolil Jehova, tento ľud a všetci izraelskí muži, a s ním zostanem.
19 A vôbec, komu by som mal slúžiť, ak nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť i tebe.“+
20 Potom Abšalóm povedal Achitofelovi: „Poraď mi,+ čo máme robiť?“
21 Achitofel mu odpovedal: „Maj pomer so ženami* svojho otca,+ ktoré tu nechal, aby sa starali o palác.+ Keď sa celý Izrael dozvie, ako si urazil svojho otca, tvojim podporovateľom to dodá odvahu.“
22 Preto postavili Abšalómovi na streche stan+ a on mal pred očami celého Izraela+ pomer s vedľajšími manželkami* svojho otca.+
23 V tom čase sa ľudia pozerali na Achitofelove rady+ tak, akoby pochádzali od* pravého Boha. Tak sa na každú Achitofelovu radu pozeral Dávid aj Abšalóm.
Poznámky pod čiarou
^ Boli to hlavne figy a možno i datle.
^ Dosl. „syn“.
^ Dosl. „otca“.
^ Al. „dôverník“.
^ Al. „verná láska“.
^ Al. „s konkubínami“. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „s konkubínami“. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „akoby sa niekto pýtal“.
