Druhá Samuelova 18:1–33
18 Potom Dávid spočítal mužov, ktorí boli s ním, a dosadil nad nimi veliteľov tisícov a veliteľov stoviek.+
2 Velenie nad jednou tretinou mužov zveril* Joábovi,+ nad druhou tretinou Joábovmu bratovi Abišajovi,+ synovi Ceruje,+ a nad treťou tretinou Gáťanovi Ittajovi.+ A kráľ povedal mužom: „Pôjdem s vami aj ja.“
3 Ale oni povedali: „Nechoď,+ lebo ak utečieme alebo ak aj polovica z nás zomrie, bude im to jedno,* lebo hľadajú teba. Ty máš cenu 10 000 z nás.+ Bude lepšie, keď nám budeš poskytovať pomoc z mesta.“
4 „Dobre, urobím, ako hovoríte,“ povedal kráľ. Postavil sa k mestskej bráne a všetci muži vychádzali do boja po stovkách a po tisícoch.
5 Joábovi, Abišajovi a Ittajovi kráľ prikázal: „Na Abšalóma berte ohľad, je to môj syn.“+ Keď kráľ dával veliteľom tento príkaz, všetci muži to počuli.
6 Dávidovi muži vyšli z mesta a vytiahli proti Izraelu a k bitke došlo v efraimskom lese.+
7 Dávidovi služobníci tam izraelské vojsko+ porazili.+ Izrael utrpel ťažkú porážku, v ten deň padlo 20 000 mužov.
8 Boj sa rozšíril po celom kraji a v ten deň les pohltil viac mužov, než ich padlo mečom.
9 Abšalóm sa zrazu ocitol zoči-voči Dávidovým mužom. Dal sa pred nimi na útek, ale mulica, na ktorej sedel, vbehla pod husté konáre mohutného stromu. Abšalóm uviazol hlavou v korune stromu a zostal visieť vo vzduchu,* zatiaľ čo mulica šla ďalej.
10 Videl to istý muž a povedal Joábovi:+ „Videl som Abšalóma, visí na veľkom strome.“
11 „Keď si ho tam videl, prečo si ho hneď nezrazil k zemi?“ spýtal sa Joáb. „S radosťou by som ti dal desať kúskov striebra a jeden opasok.“
12 Ale ten muž povedal Joábovi: „Aj keby som dostal* 1 000 kúskov striebra, nevztiahol by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, ako kráľ tebe, Abišajovi a Ittajovi prikázal: ‚Dohliadnite na to, aby môjmu synovi Abšalómovi nikto neublížil.‘+
13 Keby som neposlúchol a pripravil ho o život,* určite by sa to pred kráľom neutajilo a ty by si sa ma nezastal.“
14 „Nebudem tu s tebou strácať čas!“ povedal Joáb. Vzal tri šípy,* šiel k Abšalómovi, ktorý visel živý v korune veľkého stromu, a vrazil mu ich do srdca.
15 Nato prišlo k Abšalómovi desať Joábových zbrojnošov a dorazili ho.+
16 Potom Joáb zatrúbil na rohu a muži prestali prenasledovať Izrael, lebo ich Joáb zastavil.
17 Abšalómovo telo vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali naňho hromadu kamenia.+ A všetci Izraeliti utiekli domov.
18 Abšalóm si ešte za svojho života postavil v Kráľovskom údolí+ stĺp, lebo povedal: „Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena.“+ Preto ten stĺp nazval svojím menom. Dodnes ho volajú Abšalómov pomník.
19 Cádokov syn Achimaac+ povedal Joábovi: „Prosím, dovoľ mi bežať a oznámiť kráľovi správu, že Jehova mu zabezpečil spravodlivosť a oslobodil ho z rúk jeho nepriateľov.“+
20 Ale Joáb mu povedal: „To je vylúčené! Môžeš mu priniesť správu niekedy inokedy, ale dnes nie, lebo zomrel kráľov syn.“+
21 Potom povedal Joáb jednému Kušitovi:+ „Choď a povedz kráľovi, čo si videl.“ Kušita sa mu poklonil a rozbehol sa.
22 Cádokov syn Achimaac povedal Joábovi ešte raz: „Nech sa stane, čo chce, prosím, dovoľ mi bežať za Kušitom.“ Ale Joáb povedal: „Prečo chceš bežať aj ty, syn môj, keď nemáš čo oznámiť?“
23 „Nech sa stane, čo chce, ja pobežím,“ zopakoval. Joáb mu povedal: „Tak bež!“ A Achimaac bežal po ceste cez jordánsky kraj* a nakoniec Kušitu predbehol.
24 Dávid sedel medzi vnútornou a vonkajšou bránou.+ Strážca+ vyšiel na hradby, na strechu brány, a keď sa pozrel do diaľky, uvidel, ako sa blíži osamelý bežec.
25 Strážca zavolal na kráľa a oznámil mu to. Nato kráľ povedal: „Ak je sám, prináša správu.“ Ako sa ten muž približoval,
26 strážca uvidel pribiehať ďalšieho muža. Zavolal na strážcu brány: „Ďalší osamelý bežec!“ A kráľ povedal: „Aj ten prináša správu.“
27 Strážca hlásil: „Zdá sa mi, že ten prvý beží ako Cádokov syn Achimaac.“+ „To je dobrý muž,“ povedal kráľ, „určite prichádza s dobrou správou.“
28 Achimaac pribehol ku kráľovi a zvolal: „Všetko je v poriadku!“ Poklonil sa kráľovi až po zem a pokračoval: „Nech je chválený Jehova, tvoj Boh, lebo vydal môjmu pánovi a kráľovi mužov, ktorí sa proti nemu vzbúrili!“*+
29 „A je všetko v poriadku aj s mojím synom Abšalómom?“ spýtal sa kráľ. Achimaac mu odpovedal: „Keď Joáb posielal kráľovho služobníka a mňa, tvojho služobníka, bol tam veľký rozruch, ale neviem, čo sa dialo.“+
30 Kráľ mu povedal: „Ustúp nabok a postav sa sem.“ Ustúpil teda a zostal tam stáť.
31 Vtom dobehol Kušita+ a povedal: „Nech môj pán kráľ prijme túto správu: Dnes ti Jehova zabezpečil spravodlivosť a oslobodil ťa z rúk všetkých, ktorí sa proti tebe vzbúrili.“+
32 Ale kráľ sa ho spýtal: „Je všetko v poriadku s mojím synom Abšalómom?“ Kušita odpovedal: „Nech všetci nepriatelia môjho pána kráľa a všetci, ktorí sa proti tebe vzbúrili a chceli ti uškodiť, skončia takisto ako ten mladý muž!“+
33 Kráľa to hlboko rozrušilo, vyšiel do strešnej miestnosti nad bránou a plakal. A ako kráčal, nariekal: „Syn môj, Abšalóm, syn môj! Syn môj, Abšalóm! Prečo som radšej nezomrel ja, Abšalóm, môj syn, môj syn!“+
