Druhá Samuelova 19:1–43
19 A Joábovi oznámili: „Kráľ plače a smúti nad Abšalómom.“+
2 Radosť z víťazstva* sa v ten deň zmenila na smútok celého vojska, lebo sa dozvedeli, že kráľ oplakáva svojho syna.
3 Vojaci sa v ten deň zakrádali do mesta,+ ako sa zakrádajú vojaci, keď sa hanbia, že utiekli z boja.
4 Kráľ si zakryl tvár a hlasno nariekal: „Syn môj, Abšalóm! Abšalóm, syn môj, syn môj!“+
5 Vtedy Joáb vošiel ku kráľovi do domu a povedal: „Dnes si zahanbil všetkých svojich služobníkov, ktorí práve zachránili život tebe, tvojim synom,+ tvojim dcéram,+ tvojim manželkám i tvojim vedľajším manželkám.*+
6 Miluješ tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidíš tých, ktorí ťa milujú. Dnes si dal najavo, že na tvojich veliteľoch a služobníkoch ti nezáleží. Som si istý, že keby zostal nažive Abšalóm a my ostatní by sme boli mŕtvi, bol by si spokojný.
7 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu* svojich služobníkov, lebo ak za nimi nepôjdeš, prisahám pri Jehovovi, že tu s tebou do večera nezostane ani jediný z nich. A to bude pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz.“
8 Kráľ teda šiel a posadil sa v mestskej bráne. Celému ľudu oznámili: „Kráľ sedí v bráne.“ A tak ľud prišiel pred kráľa.
Ale ostatní Izraeliti* utiekli každý do svojho domu.+
9 Vo všetkých izraelských kmeňoch sa ľudia dohadovali a hovorili: „Kráľ nás oslobodil od našich nepriateľov+ a zachránil nás z rúk Filištíncov, ale teraz utiekol z krajiny pred Abšalómom.+
10 A Abšalóm, ktorého sme nad sebou pomazali za kráľa,+ zomrel v boji.+ Tak prečo nič nerobíte, aby ste priviedli kráľa späť?“
11 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi+ a Abiatárovi:+ „Povedzte judským starším:+ ‚Prečo váhate priviesť kráľa späť do jeho domu? Lebo som sa vo svojom dome dozvedel, čo hovorí celý Izrael.
12 Ste moji bratia, sme jedna krv.* Tak prečo váhate priviesť kráľa späť?‘
13 A Amasovi+ povedzte: ‚Nie sme jedna krv? Nech ma Boh prísne potrestá,* ak odteraz nebudeš veliteľom môjho vojska namiesto Joába.‘“+
14 Tak si kráľ získal* srdce všetkých Júdejcov bez výnimky a oni mu odkázali: „Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia.“
15 A kráľ sa vydal späť a prišiel k Jordánu. Júdejci mu prišli naproti do Gilgalu,+ aby ho previedli cez Jordán.
16 Spolu s Júdejcami sa ponáhľal kráľovi Dávidovi v ústrety aj Benjamínovec Šimei,+ syn Geru z Bachúrimu.
17 Bolo s ním 1 000 mužov z Benjamína. K Jordánu sa ponáhľal aj Ciba,+ sluha Saulovho domu, a s ním jeho 15 synov a 20 sluhov a dostali sa tam skôr ako kráľ.
18 Prešiel* cez brod, aby previedol kráľovu rodinu a aby splnil každé kráľovo prianie. Ale keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním na kolená Gerov syn Šimei
19 a povedal mu: „Nech mi môj pán odpustí a nespomína na to zlé, čo urobil tvoj sluha+ v deň, keď môj pán kráľ vychádzal z Jeruzalema. Nech si to kráľ neberie k srdcu,
20 lebo tvoj sluha dobre vie, že zhrešil. Preto som dnes prišiel v ústrety svojmu pánovi a kráľovi ako prvý z celého Jozefovho domu.“
21 Vtom sa ozval Abišaj,+ syn Ceruje:+ „Nemá Šimei zomrieť za to, že preklínal Jehovovho pomazaného?“+
22 Ale Dávid povedal: „To nie je vaša vec, synovia Ceruje.+ Prečo sa staviate proti mne? Dnes má niekto v Izraeli zomrieť? Či nie som dnes znovu kráľom nad Izraelom?“
23 Potom kráľ povedal Šimeimu: „Nezomrieš.“ A potvrdil mu to prísahou.+
24 Kráľa šiel privítať aj Saulov vnuk Mefibóšet.+ Neošetroval si nohy, neupravoval si bradu* ani si nepral šaty odo dňa, keď kráľ odišiel, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil.
25 Keď prišiel do Jeruzalema* pozdraviť kráľa, kráľ sa ho spýtal: „Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?“
26 On odpovedal: „Môj pán kráľ, môj sluha+ ma oklamal. Tvoj služobník mu povedal: ‚Daj mi osedlať oslicu, nasadnem na ňu a pôjdem s kráľom,‘ lebo tvoj služobník je chromý.+
27 On tvojho služobníka ohovoril pred mojím pánom, kráľom.+ Ale môj pán kráľ je ako anjel pravého Boha, preto urob, čo uznáš za dobré.
28 Veď môj pán kráľ mohol celú domácnosť môjho otca odsúdiť na smrť, a predsa si svojho služobníka posadil medzi tých, čo jedia pri tvojom stole.+ Akým právom by som teda mohol od kráľa ešte niečo žiadať?“
29 Kráľ mu odpovedal: „Už o tom viac nehovor. Moje rozhodnutie je, že ty a Ciba si podelíte pozemky.“+
30 „Nech si ich vezme aj všetky,“ povedal Mefibóšet, „hlavne že sa môj pán kráľ v pokoji vrátil domov.“
31 A Gileádčan Barzillaj+ prišiel z Rogélimu, aby odprevadil kráľa k Jordánu.
32 Barzillaj bol veľmi starý, mal 80 rokov. Keď sa kráľ zdržiaval v Machanajime, zásoboval ho potravinami,+ lebo to bol veľmi bohatý človek.
33 Kráľ povedal Barzillajovi: „Poď so mnou a budeš jesť pri mojom stole v Jeruzaleme.“+
34 Ale Barzillaj mu odpovedal: „Koľko dní* života mi ešte zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema?
35 Mám už 80 rokov.+ Dokážem ešte rozoznať, či je niečo dobré alebo zlé? Môže tvoj služobník vychutnávať jedlo a pitie alebo počúvať hlas spevákov a speváčok?+ Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi?
36 Tvojmu služobníkovi stačí, že mohol kráľa odprevadiť k Jordánu. Prečo by mi mal kráľ dávať takúto odmenu?
37 Dovoľ, prosím, nech sa tvoj služobník vráti. Nechaj ma zomrieť v mojom meste, kde je hrobka môjho otca a mojej matky.+ Ale tu je tvoj služobník Kimham.+ On nech ide s mojím pánom kráľom. Preňho urob, čo uznáš za dobré.“
38 A tak mu kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimham a ja preňho urobím, čo uznáš za dobré. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“
39 Potom všetci prekročili Jordán. Keď prešiel aj kráľ, pobozkal Barzillaja,+ požehnal ho a on sa vrátil domov.
40 Kráľ pokračoval do Gilgalu+ a Kimham išiel s ním. Kráľa sprevádzali aj všetci Júdejci a polovica izraelského ľudu.+
41 Vtedy prišli ku kráľovi ostatní Izraeliti. „Prečo si ťa naši bratia Júdejci ukradli?“ pýtali sa. „Ako to, že sami previedli kráľa, jeho domácnosť a všetkých Dávidových mužov cez Jordán?“+
42 A všetci Júdejci odpovedali Izraelitom: „Pretože kráľ je náš príbuzný.+ Prečo sa hneváte? Jedli sme azda na kráľove útraty alebo sme dostali nejaký dar?“
43 Ale Izraeliti povedali Júdejcom: „Nás je desať kmeňov, preto máme na Dávida väčší nárok než vy. Prečo ste nás znevážili? Nemali sme nášho kráľa priviesť späť my?“ Ale slová Júdejcov prevážili nad slovami* Izraelitov.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „zo záchrany“.
^ Al. „konkubínam“. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „a povzbuď“.
^ Čiže tí, ktorí podporovali Abšalóma.
^ Dosl. „ste moja kosť a moje telo“.
^ Dosl. „Nech mi Boh tak urobí a k tomu pridá“.
^ Dosl. „naklonil“.
^ Al. možno „Prešli“.
^ Al. „fúzy“.
^ Al. možno „z Jeruzalema“.
^ Dosl. „dní rokov“.
^ Al. „boli dôraznejšie ako slová“.
