Štvrtá Mojžišova 11:1–35
11 Ľud sa začal pred Jehovom veľmi sťažovať. Keď to Jehova počul, vzplanul hnevom. Vyšľahol proti nim oheň od Jehovu a strávil niektorých na okraji tábora.
2 Ľud hneď volal k Mojžišovi, on sa s úpenlivou prosbou obrátil na Jehovu+ a oheň pohasol.
3 To miesto nazvali Tabera,* lebo tam proti nim vyšľahol Jehovov oheň.+
4 Ľudí z iných národov,+ ktorí boli medzi nimi, ovládla žiadostivá túžba.+ Izraeliti sa k nim pridali, znovu sa rozplakali a hovorili: „Kto nám dá jesť mäso?+
5 Keď si len spomenieme na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, a na tie uhorky, melóny, pór, cibuľu a cesnak!+
6 A teraz tu chradneme a nevidíme nič, len tú mannu.“+
7 Manna+ vyzerala ako koriandrové semeno+ a podobala sa na živicu.*
8 Ľudia ju chodili zbierať a mleli ju na ručnom mlyne alebo tĺkli v mažiari a potom ju varili alebo z nej robili okrúhle chleby.+ Chutila ako sladký olejový koláč.
9 Keď v noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.+
10 Mojžiš počul, ako každý plače pri vchode do svojho stanu, ako nariekajú všetky rodiny, celý ľud. Jehova sa veľmi rozhneval+ a aj Mojžiša to veľmi trápilo.
11 Vtedy povedal Jehovovi: „Prečo si na mňa priviedol takéto nešťastie? Čím som sa previnil, že si na mňa naložil ťarchu celého tohto ľudu?+
12 Či som splodil všetok tento ľud ja? Či som ho porodil, že mi hovoríš, aby som ich niesol v náručí, ako pestún nosí dojčatá, a doviedol ich do krajiny, o ktorej si prisahal, že im ju dáš?+
13 Odkiaľ mám vziať mäso pre celý tento ľud? Stále predo mnou plačú a hovoria: ‚Daj nám jesť mäso!‘
14 Ja už nevládzem niesť tento ľud sám, je to nad moje sily.+
15 Keď chceš so mnou takto zaobchádzať, tak ma radšej zabi.+ Ak som získal tvoju priazeň, už ma nenechávaj trpieť.“
16 Jehova Mojžišovi odpovedal: „Zhromaždi 70 mužov z izraelských starších, o ktorých vieš, že sú schopnými staršími a vodcami ľudu.+ Priveď ich k stanu stretávania, nech sa tam postavia s tebou.
17 Zostúpim+ a budem s tebou hovoriť.+ Vezmem niečo z ducha,+ ktorý je na tebe, a dám ho im. Ponesú bremeno zodpovednosti za tento ľud s tebou a už ho nebudeš musieť niesť sám.+
18 A ľudu povedz: ‚Posväťte sa na zajtra.+ Budete jesť mäso, lebo ste nariekali pred Jehovom+ a hovorili: „Kto nám dá mäso? V Egypte nám bolo lepšie!“+ Jehova vám dá mäso a vy budete jesť.+
19 Nebudete ho jesť jeden deň ani 2 dni, ani 5, 10 či 20 dní,
20 ale celý mesiac, až ho nebudete môcť ani cítiť* a zhnusí sa vám,+ lebo ste zavrhli Jehovu, ktorý je vo vašom strede, nariekali ste pred ním a hovorili: „Prečo sme len vyšli z Egypta?“‘“+
21 Ale Mojžiš povedal: „V ľude, ktorý je okolo mňa, je 600 000 mužov*+ a ty hovoríš: ‚Dám im mäso a budú ho jesť celý mesiac‘!
22 Keby sa zabili všetky stáda oviec a dobytka, či by im to stačilo? Alebo keby sa pochytali všetky ryby z mora, stačilo by im to?“
23 Jehova odpovedal Mojžišovi: „Je azda Jehovova ruka prikrátka?+ Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní alebo nie.“
24 Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil ľudu Jehovove slová. Zhromaždil 70 mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu.+
25 Vtedy Jehova zostúpil v oblaku+ a hovoril s ním.+ Vzal niečo z ducha,+ ktorý bol na Mojžišovi, a dal ho každému zo 70 starších. Keď na nich duch spočinul, správali sa ako proroci,*+ ale viackrát sa to neopakovalo.
26 Dvaja muži zostali v tábore – jeden sa volal Eldád a druhý Medád. Duch spočinul aj na nich, pretože boli medzi zapísanými. No keďže nevyšli k stanu, začali sa správať ako proroci v tábore.
27 Jeden mladý muž pribehol k Mojžišovi a povedal: „Eldád a Medád sa v tábore správajú ako proroci!“
28 Nato sa ozval Jozua,+ Nunov syn, ktorý bol už od mladosti Mojžišovým pomocníkom, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, zabráň im v tom!“+
29 Ale Mojžiš mu povedal: „Ty žiarliš kvôli mne? Nežiarli, lebo si prajem, aby všetci z Jehovovho ľudu boli proroci a aby im Jehova dal svojho ducha.“
30 Potom sa Mojžiš a izraelskí starší vrátili do tábora.
31 Vtom sa zdvihol vietor od Jehovu, prihnal od mora prepelice a tie padali všade okolo tábora,+ do vzdialenosti asi na deň cesty po všetkých stranách tábora. Pokrývali zem do výšky asi dva lakte.*
32 Ľudia boli na nohách celý deň a celú noc i celý ďalší deň a zbierali prepelice. Nikto nenazbieral menej ako desať chomerov.* Potom ich porozkladali všade okolo tábora.
33 Ešte mali mäso medzi zubami, ešte ho ani nestihli požuť, keď proti ľudu vzplanul Jehovov hnev. Jehova ich zasiahol veľkou pohromou a veľa z nich pobil.+
34 To miesto nazvali Kibrót-Hattaava,*+ lebo tam pochovali ľudí, ktorých ovládla chamtivosť.+
35 Z Kibrót-Hattaavy sa ľud vydal na cestu do Chacerotu a tam zostal.+
Poznámky pod čiarou
^ Význ. „horenie“, čiže požiar, vzplanutie.
^ Dosl. „bdélium“.
^ Dosl. „až vám bude vychádzať z nozdier“.
^ Dosl. „600 000 peších“, čiže bojaschopných mužov.
^ Al. „prorokovali“.
^ Jeden lakeť zodpovedal 44,5 cm. Pozri dodatok B14.
^ Jeden chomer zodpovedal 220 l. Pozri dodatok B14.
^ Význ. „hroby chamtivosti“.
