Ezdráš 3:1–13
3 Keď nastal siedmy mesiac+ a Izraeliti* už bývali vo svojich mestách, jednotne sa zhromaždili v Jeruzaleme.
2 Ješua,+ Jehocádakov syn, a ďalší kňazi spolu so Zorobábelom,+ Šealtielovým+ synom, a jeho bratmi sa dali do práce a postavili oltár Boha Izraela, aby na ňom obetovali zápalné obete, tak ako je napísané v Zákone+ Božieho služobníka Mojžiša.
3 Postavili oltár na jeho pôvodnom mieste napriek tomu, že sa báli okolitých národov.+ A začali na ňom obetovať zápalné obete Jehovovi, ranné i večerné zápalné obete.+
4 Potom slávili Sviatok stánkov* podľa toho, čo je napísané v Zákone,+ a deň čo deň obetovali predpísané množstvo zápalných obetí.+
5 Odvtedy prinášali okrem každodenných zápalných obetí+ aj obete na novmesiace+ a na všetky sviatky+ zasvätené Jehovovi, ako aj obete od každého, kto ochotne priniesol dobrovoľnú obeť+ Jehovovi.
6 Od prvého dňa siedmeho mesiaca+ začali obetovať zápalné obete Jehovovi, hoci základy Jehovovho chrámu ešte neboli položené.
7 A dali peniaze kamenárom+ a iným remeselníkom+ a potraviny, nápoje a olej Sidóncom a Týrčanom, aby priviezli po mori do Joppy+ cédrové trámy z Libanonu na základe povolenia, ktoré im udelil perzský kráľ Kýros.+
8 V druhom roku po príchode do Jeruzalema, v druhom mesiaci, Zorobábel, Šealtielov syn, a Ješua, Jehocádakov syn, a ostatní ich bratia – kňazi, Léviti a všetci, čo prišli zo zajatia do Jeruzalema+ – začali so stavbou domu pravého Boha. A poverili Lévitov vo veku 20 rokov a viac, aby dohliadali na stavbu Jehovovho domu.
9 A tak Ješua, jeho synovia a jeho bratia a Kadmiel a jeho synovia, synovia Júdu, a tiež synovia Chenadáda,+ ich synovia a ich bratia, ktorí boli takisto Léviti, začali spoločne dohliadať na tých, ktorí pracovali na stavbe domu pravého Boha.
10 Keď stavitelia položili základy Jehovovho chrámu,+ potom kňazi v úradnom rúchu, s trúbkami,+ a Léviti, synovia Asafa, s činelmi, vstali, aby chválili Jehovu podľa pokynov, ktoré dal izraelský kráľ Dávid.+
11 A začali striedavým spevom+ chváliť Jehovu a vzdávať mu vďaky, „lebo je dobrý a jeho verná láska k Izraelu je večná“.+ Potom všetok ľud s hlasnými výkrikmi radosti chválil Jehovu za to, že boli položené základy Jehovovho domu.
12 Mnohí z kňazov, Lévitov a hláv rodov – starci, ktorí kedysi videli pôvodný chrám+ – hlasno plakali, keď videli, ako boli položené základy tohto chrámu, kým mnohí iní kričali od radosti.+
13 Nebolo možné rozoznať krik radosti od plaču, lebo ľud kričal tak hlasno, že ho bolo počuť do veľkej diaľky.
