Ezdráš 9:1–15
9 Po týchto udalostiach za mnou prišli kniežatá a povedali: „Izraelský ľud, kňazi a Léviti sa neoddelili od národov okolitých krajín a ich odporných zvykov,+ od Kanaáncov, Chetitov, Perizejcov, Jebuzejcov, Ammóncov, Moábcov, Egypťanov+ a Amorejcov.+
2 Vzali si niektoré z ich dcér pre seba a pre svojich synov za manželky.+ Tak sa oni, sväté potomstvo,*+ zmiešali s národmi tých krajín.+ A najväčšiu vinu na tejto nevernosti majú kniežatá a zastupujúci vládcovia.“
3 Len čo som o tom počul, roztrhol som si odev, trhal som si vlasy a bradu a zdrvený som si sadol.
4 Kým som takto sedel až do večernej obilnej obete,+ všetci, ktorí mali v úcte* slová Boha Izraela, sa ku mne poschádzali pre túto nevernosť ľudí, ktorí sa vrátili z vyhnanstva.
5 A v čase večernej obilnej obete+ som sa prestal pokorovať, vstal som s roztrhnutým odevom* a padol som na kolená. Rozprestrel som ruky k Jehovovi, svojmu Bohu,
6 a povedal som: „Môj Bože, som v rozpakoch a hanbím sa pozdvihnúť k tebe svoju tvár, môj Bože, lebo naše previnenia sú mnohé, siahajú nám až nad hlavu, a naša vina narástla až po nebesia.+
7 Od čias našich predkov až po dnešný deň na nás leží veľká vina+ a pre naše previnenia sme boli my, naši králi a naši kňazi vydaní do rúk kráľov iných krajín. Boli sme vydaní napospas meču,+ zajatiu,+ drancovaniu+ a potupe a je to tak až dodnes.+
8 Ale teraz, Jehova, náš Bože, si nám na krátku chvíľu prejavil priazeň, takže si dovolil niektorým z nás uniknúť a usadiť sa* na tvojom svätom mieste,+ aby sa nám rozžiarili oči, náš Bože, a aby sme trochu pookriali v našom otroctve.
9 Lebo hoci sme otroci,+ neopustil si nás v našom otroctve, ale prejavil si nám vernú lásku a získal si perzských kráľov+ na našu stranu. Obnovil si naše sily, aby sme mohli znovu postaviť tvoj dom,+ ktorý leží v troskách, a poskytol si nám ochranu* v Judsku a v Jeruzaleme.
10 Ale teraz, po tom všetkom, čo môžeme povedať, náš Bože? Veď sme opustili tvoje prikázania,
11 ktoré si nám dal prostredníctvom svojich služobníkov prorokov, keď si povedal: ‚Krajina, do ktorej vchádzate, aby ste ju vzali do vlastníctva, je nečistá pre nečistotu tých národov, pre ich odporné zvyky. Svojou nečistotou ju naplnili od jedného konca po druhý.+
12 Preto nedávajte svoje dcéry ich synom ani ich dcéry neberte pre svojich synov.+ A nikdy neprispievajte k ich pokoju a blahobytu.+ Potom zosilniete a budete jesť to dobré, čo táto krajina dáva, a navždy ju vezmete do vlastníctva pre svojich synov.‘
13 A po tom všetkom, čo na nás prišlo pre naše zlé skutky a pre našu veľkú vinu – a to si nás nepotrestal za naše previnenie tak, ako by sme si zaslúžili,+ náš Bože, a nám, ktorí sme tu, si umožnil uniknúť+ –,
14 máme znovu porušovať tvoje prikázania a uzatvárať zmiešané manželstvá s národmi, ktoré sa dopúšťajú tých odporných vecí?+ Nerozhneváš sa na nás až tak, že nás úplne vyhladíš, takže z nás nikto nezostane ani neprežije?
15 Jehova, Bože Izraela, si spravodlivý,+ a preto niektorí z nás prežili až do tohto dňa. Teraz sme tu pred tebou vo svojom previnení, hoci po tomto všetkom nemáme právo pred tebou stáť.“+
