Izaiáš 15:1–9

15  Vyhlásenie proti Moábu:+ Pretože bol v noci spustošený,moábsky Ár+ bol umlčaný. Pretože bol v noci spustošený,moábsky Kir+ bol umlčaný.   Vystupujú k chrámu a k Dibonu,+idú plakať na posvätné výšiny. Moáb narieka nad Nebom+ a nad Medébou.+ Každá hlava je oholená+ a každá brada ostrihaná.+   Po jeho uliciach chodia všetci vo vrecovine,na ich strechách a námestiach všetci kvília,schádzajú dole s plačom.+   Chešbon a Eleale+ nariekajú,ich hlas počuť až v Jahaci.+ Preto moábski bojovníci pokrikujú,ľudia sa trasú od strachu.   Moje srdce plače nad Moábom,jeho utečenci utiekli až do Coáru+ a Eglat-Šelišijahu.+ Cestou hore do Luchitu plačú,cestou do Choronajimu nariekajú nad skazou.+   Nimrimské vody vyschli,tráva je spálená,nič tam nerastie, žiadna zeleň.   Preto všetko, čo im zostalo a čo si zachránili,odnášajú cez údolie* topoľov.   Po moábskej krajine sa rozliehajú výkriky,+kvílenie počuť až v Eglaime,kvílenie počuť až v Beer-Elime.   Vody Dimónu sú plné krvi,ale tým sa to pre Dimón neskončí: pošlem leva na tých, ktorí z Moábu unikajú,i na tých, ktorí v krajine zostávajú.+

Poznámky pod čiarou

Al. „vádí; riečne údolie“.