Izaiáš 57:1–21
57 Spravodlivý hynie,ale nikomu to neprekáža.
Verní odchádzajú*+a nikto si nevšíma, že spravodlivý zomieranásledkom nešťastia.*
2 Nachádza však pokoj.
Tí, ktorí konajú čestne, odpočívajú na svojich lôžkach.*
3 „Pristúpte sem,synovia čarodejnice,deti cudzoložníka a prostitútky.
4 Na kom sa to zabávate?
Na koho si otvárate ústa? Komu vyplazujete jazyk?
Či nie ste deťmi hriešnikova klamárov,+
5 tými, čo sa rozvášňujú medzi veľkými stromami,+pod každým košatým stromom,+a zabíjajú deti v údoliach,*+pod skalnými puklinami?
6 Zvolila si si* hladké kamene v údolí,*+tie sú tvojím podielom.
Aj im si vylievala tekuté obete a prinášala dary.+
Mám s tým byť spokojný?*
7 Rozložila si si lôžko na veľkom a vysokom vrchu,+vystupovala si tam, aby si predložila obeť.+
8 Za dvere a zárubňu si umiestnila pamätné znamenie.*
Opustila si ma a vyzliekla si sa,vystúpila si na lôžko a urobila si ho priestranným.
Uzavrela si zmluvu so svojimi milencami,s ktorými si si rada líhala,+a hľadela si na pohlavný úd.*
9 Chodila si k Melechovi* s olejoma s množstvom voňaviek.
Posielala si svojich vyslancov doďaleka,a tak si zostúpila do hrobu.*
10 Unavila si sa množstvom svojich ciest,ale nepovedala si: ‚Je to beznádejné!‘
Vždy si pozbierala sily,a preto sa nevzdávaš.*
11 Koho si sa tak desila a bála,že sa z teba stala klamárka?+
Na mňa si nepamätala,+nič si si nebrala k srdcu.+
Keďže som mlčal a nijako nezasahoval,*+nemala si zo mňa strach.
12 Odhalím tvoju ‚spravodlivosť‘+ a tvoje skutky.+
Nijako ti nepomôžu.+
13 Keď budeš volať o pomoc,hŕby tvojich modiel ťa nezachránia.+
Vietor ich všetky odveje,vánok ich odnesie.
Ale ten, kto ma robí svojím útočiskom, zdedí krajinua vezme do vlastníctva môj svätý vrch.+
14 Bude sa hovoriť: ‚Stavajte, stavajte cestu! Pripravte ju!+
Odstráňte všetky prekážky z cesty môjho ľudu.‘“
15 Toto hovorí Najvyšší,ktorý žije* večne+ a jeho meno je sväté:+
„Prebývam na vysokom a svätom mieste,+ale aj s tými, čo sú zdrvení a skľúčení,*aby som povzbudil skľúčenýcha vlial sily zdrveným.+
16 Nebudem ich stále obviňovať,nebudem sa navždy hnevať,+lebo by kvôli mne zoslabol duch človeka+aj všetko, čo dýcha a čo som vytvoril.
17 Rozhneval som sa nad jeho* hriešnou honbou za nečestným ziskom,+a preto som ho udrel a v hneve som pred ním skryl svoju tvár.
Ale on sa ďalej správal ako odpadlík+ a riadil sa svojím srdcom.
18 Videl som, ako sa správa,ale uzdravím ho,+ budem ho viesť+a opäť uteším* jeho+ i jeho smútiacich.“+
19 „Vložím mu chválu na pery.
Ten, kto je ďaleko, i ten, kto je blízko, získa trvalý pokoj,“+ hovorí Jehova,„a uzdravím ho.“
20 „Ale zlí sú ako rozbúrené more, ktoré sa nemôže utíšiť
a jeho vody vyplavujú chaluhy a bahno.
21 Niet pokoja pre zlých,“+ hovorí môj Boh.
Poznámky pod čiarou
^ Al. možno „zomiera a tak uniká nešťastiu“.
^ Čiže zomierajú.
^ Čiže v hrobe.
^ Al. „vo vádí; v riečnych údoliach“.
^ Al.: „Mám sa tým upokojiť?“
^ Al. „vo vádí; v riečnom údolí“.
^ Vzťahuje sa na Sion, čiže Jeruzalem.
^ Zrejme išlo o nejaký modlársky symbol.
^ Možno to súviselo s modlárskym uctievaním.
^ Al. možno „ku kráľovi“.
^ Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
^ Dosl. „neunavuješ“.
^ Al. „a prehliadal tvoje skutky“.
^ Al. „býva“.
^ Al. „pokorní“, dosl. „ponížení v duchu“.
^ Zjavne sa vzťahuje na izraelský ľud.
^ Al. „a odškodním útechou“.
