Evanjelium Jána 16:1–33
16 Toto vám hovorím, aby ste nestratili vieru.
2 Vylúčia vás zo synagógy,+ dokonca prichádza čas, keď si bude každý, kto vás zabije,+ myslieť, že preukázal Bohu svätú službu.
3 Budú to robiť, lebo nespoznali ani Otca, ani mňa.+
4 Hovorím vám to, aby ste si spomenuli na moje slová, keď ten čas príde.+
Spočiatku som vám to nehovoril, lebo som bol s vami.
5 Ale teraz idem k tomu, ktorý ma poslal,+ a ani jeden z vás sa ma nepýta: ‚Kam ideš?‘
6 Ale pretože som vám to všetko povedal, vaše srdce naplnil smútok.+
7 Hovorím vám však pravdu: Je to na vaše dobro, že odchádzam. Lebo ak neodídem, nepríde k vám pomocník,*+ ale ak odídem, pošlem vám ho.
8 A ten, keď príde, dá svetu presvedčivé dôkazy o hriechu, spravodlivosti a súde.
9 Najprv o hriechu,+ lebo vo mňa neveria,+
10 potom o spravodlivosti, lebo idem k Otcovi a už ma neuvidíte,
11 a tiež o súde, lebo vládca tohto sveta bol odsúdený.+
12 Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.
13 Ale keď príde on,* duch pravdy,+ povedie vás, aby ste pochopili celú pravdu, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť to, čo počuje, a bude vám oznamovať, čo príde.+
14 Ten ma oslávi,+ lebo vám oznámi to, čo prijme odo mňa.+
15 Všetko, čo má Otec, patrí aj mne.+ Preto som povedal, že vám oznámi to, čo prijme odo mňa.
16 O chvíľku ma už neuvidíte+ a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte.“
17 Nato sa niektorí jeho učeníci začali jeden druhého pýtať: „Čo tým chce povedať, keď hovorí: ‚O chvíľku ma neuvidíte a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte‘ a ‚lebo idem k Otcovi‘?“
18 A hovorili: „Čo tým myslí, keď hovorí ‚o chvíľku‘? O čom to hovorí?“
19 Ježiš vedel, že sa ho chcú na to spýtať, a preto im povedal: „Pýtate sa jeden druhého, prečo som povedal: ‚O chvíľku ma neuvidíte a o ďalšiu chvíľku ma uvidíte‘?
20 Verte mi: Budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať, budete smútiť, ale váš smútok sa zmení na radosť.+
21 Keď žena rodí, prežíva bolesť,* lebo prišla jej hodina. Ale keď porodí, nespomenie si už na trápenie, lebo sa teší, že sa jej narodilo dieťa.
22 Tak aj vy teraz smútite, ale keď ma opäť uvidíte, vaše srdce sa naplní radosťou.+ A tú radosť vám nikto nevezme.
23 V ten deň sa ma už nebudete pýtať na nič. Uisťujem vás: Ak budete o niečo prosiť Otca+ v mojom mene, dá vám to.+
24 Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste teda a dostanete, aby bola vaša radosť úplná.
25 Zatiaľ som vám hovoril v prirovnaniach. Prichádza čas, keď vám už o Otcovi nebudem hovoriť v prirovnaniach, ale otvorene.
26 V ten deň budete prosiť Otca v mojom mene. Nechcem tým povedať, že za vás budem prosiť ja.
27 Veď sám Otec vás miluje, lebo vy milujete mňa+ a uverili ste, že som prišiel ako Boží zástupca.+
28 Prišiel som do sveta ako Otcov zástupca. Teraz svet opúšťam a idem k Otcovi.“+
29 Učeníci povedali: „Pane, teraz nehovoríš v prirovnaniach, ale otvorene.
30 Teraz vieme, že ty vieš všetko a nemusíš čakať, kým sa ťa niekto spýta. Preto veríme, že si prišiel od Boha.“
31 Ježiš im odpovedal: „Teraz veríte?
32 Prichádza chvíľa, a už prišla, keď sa rozpŕchnete každý do svojho domu a necháte ma samého.+ Ale ja nie som sám, lebo je so mnou Otec.+
33 Povedal som vám to, aby ste prostredníctvom mňa mali pokoj.+ Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni, ja som zvíťazil nad svetom!“+
