Jób 10:1–22
10 Život sa mi zhnusil.+
Dám voľný priechod svojmu žiaľu,nechám prehovoriť svoje zúfalstvo!
2 Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma.
Prezraď mi, prečo sa so mnou prieš.
3 Čo máš z toho, že ma utláčaš,že pohŕdaš dielom svojich rúk+a napomáhaš zámerom zlých?
4 Máš oči človekaa zrak smrteľníka?
5 Sú tvoje dni ako dni smrteľníkaa tvoje roky ako roky človeka,+
6 že na mne hľadáš chybya pátraš po mojom hriechu?+
7 Vieš, že som nevinný.+
Ale z tvojich rúk ma nikto nezachráni.+
8 Vytvoril si ma a sformoval vlastnými rukami+a teraz ma chceš úplne zničiť?
9 Pamätaj, prosím, že si ma vytvoril z hliny.+
Chceš ma teraz vrátiť do prachu?+
10 Nevylial si ma ako mliekoa nenechal zraziť sa ako syr?
11 Kožou a mäsom si ma obliekola pretkal si ma kosťami a šľachami.+
12 Dal si mi život a obdaril si ma vernou láskou,starostlivo si bdel nad mojím dychom.*+
13 Ale potajomky si plánoval, čím ma postihneš,*viem, že toto je od teba.
14 Ak by som zhrešil, videl by si to+a neodpustil by si moje chyby.
15 Ak som sa previnil, beda mi!
A ak som nevinný, ani tak nedokážem zdvihnúť hlavu,+lebo som presýtený potupou a trápením.+
16 Ak zdvihnem hlavu, naháňaš ma ako lev+a znovu mi dávaš okúsiť svoju moc.
17 Privádzaš proti mne nových svedkova hneváš sa na mňa stále viac,stíha ma jedno nešťastie za druhým.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona?+
Radšej som mal zomrieť, aby ma nikto nevidel.
19 Bolo by to, akoby som nikdy nežil,z lona matky by ma odniesli rovno do hrobu.‘
20 Nezostáva mi už len niekoľko dní?+ Nech ma nechá tak,nech odo mňa odvráti svoj pohľad, aby som si aspoň trochu oddýchol,*+
21 skôr ako nenávratne odídem+do krajiny najhlbšej temnoty,*+
22 do krajiny nepreniknuteľnej tmy,kde vládne hlboký tieň a zmätok,kde i svetlo je temnou tmou.“
