Jób 29:1–25
29 Jób pokračoval vo svojej reči.* Povedal:
2 „Kiež by som sa mal ako za dávnych čias,ako za dní, keď ma Boh chránil,
3 keď mi nad hlavou svietil svojou lampoua v jeho svetle som kráčal temnotou,+
4 keď som bol na vrchole síla vo svojom stane som sa tešil z Božieho priateľstva,+
5 keď bol ešte Všemohúci so mnoua obklopovali ma moje deti,*
6 keď som si nohy kúpal v maslea zo skál mi tiekli prúdy oleja.+
7 Vždy, keď som vychádzal k mestskej bráne+a na námestí sa usádzal na svojom mieste,+
8 mladíci ustupovali,* hneď ako ma uvideli,ešte aj starci vstávali a ostávali stáť.+
9 Kniežatá prestávali hovoriť,ústa si zakrývali rukou.
10 Hlas popredných mužov utíchala jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Kto ma počúval, chválil ma,a kto ma videl, hovoril o mne s uznaním,
12 lebo som zachraňoval biedneho, ktorý volal o pomoc,+aj sirotu* a každého, kto nemal pomocníka.+
13 Tí, ktorých som zachránil pred smrťou, ma žehnali+a srdce vdov som napĺňal radosťou.+
14 Spravodlivosť som si obliekal ako odev,právo mi bolo rúchom a turbanom.
15 Slepému som bol očamia chromému nohami.
16 Chudobnému som bol otcom+a zaoberal som sa sporom neznámeho človeka.+
17 Zločincovi som lámal čeľuste,+zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Hovoril som si: ‚Zomriem doma*+
a mojich dní bude ako zrniek piesku.
19 Moje korene sa rozrastú k vodáma na mojich konároch zostane rosa po celú noc.
20 Moja sláva nezvädnea luk v mojej ruke bude strieľať šíp za šípom.‘
21 Ľudia ma s napätím počúvali,mlčky očakávali moje rady.+
22 Keď som dohovoril, nemali čo dodať,moje slová lahodili ich ušiam.*
23 Čakali na mňa ako na dážď,túžili po mojich slovách ako po jarnom daždi.+
24 Keď som sa na nich usmial, nemohli tomu uveriť,jas mojej tváre im vlieval odvahu.*
25 Bol som v ich čele a určoval im smer.
Žil som ako kráľ uprostred svojho vojska,+ako ten, kto utešuje smútiacich.+
