Jób 30:1–31
30 A teraz sa mi vysmievajú+ –muži mladší ako ja.
Ich otcovia neboli dobrí ani na to,aby s mojimi psami strážili stáda.
2 Pomohla mi v niečom sila ich rúk?
Ich zdatnosť sa vytratila.
3 Sú vyčerpaní núdzou a hladom,obhrýzajú vyprahnutú zem,zničený kraj, ktorý spustol.
4 Z kríka otrhávajú slané listy,*kŕmia sa koreňom kručinky.
5 Ľudia ich od seba odháňajú,+kričia na nich ako na zlodejov.
6 Bývajú na úbočiach roklín,*v jamách a skalných puklinách.
7 Z húštin počuť ich nárek,v žihľave sa k sebe chúlia.
8 Synovia hlupákov a ľudí bez mena,bičom boli vyhnaní z krajiny.
9 A takí sa mi teraz vysmievajú v piesňach,+stal som sa pre nich terčom posmechu.*+
10 Hnusím sa im a držia si odo mňa odstup,+neváhajú napľuť mi do tváre.+
11 Pretože Boh ma odzbrojil* a pokoril,odhadzujú pri mne všetky zábrany.*
12 Povstávajú po mojej pravici a útočia na mňa ako dav,zaháňajú ma na úteka do cesty mi stavajú prekážky, aby ma zničili.
13 Rozrývajú moje cestya pridávajú k môjmu trápeniu.+
Nemá ich kto zastaviť.*
14 Prichádzajú ako cez široký prielom v hradbách,valia sa na mňa uprostred spustošenia.
15 Zmocňuje sa ma hrôza.
Moja dôstojnosť sa stráca, akoby ju odniesol vietor,a moja nádej na záchranu mizne ako mrak.
16 Môj život vyhasína,+doliehajú na mňa biedne dni.+
17 V noci moje kosti prebodáva* bolesť,+hlodá vo mne a nikdy neustáva.+
18 Veľká sila mení môj odev na nepoznanie,*škrtí ma ako tesný golier.
19 Boh ma vrhol do blata,zostal zo mňa len prach a popol.
20 Volám k tebe o pomoc, ale ty mi neodpovedáš,+predstupujem pred teba, ale ty sa len pozeráš.
21 Zmenil si sa a si ku mne krutý,+tvoja ruka na mňa útočí celou silou.
22 Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma ním odviať,zmietaš mnou vo víroch búrky.*
23 Viem, že ma vydáš smrti,odvedieš ma do domu, kde sa raz stretnú všetci živí.
24 Kto by však ublížil zlomenému človeku,*+ktorý prežíva nešťastie a volá o pomoc?
25 Či som neľutoval tých, ktorých postihli zlé časy?*
Nemal som súcit s chudobnými?+
26 Dúfal som v dobré, prišlo zlé,čakal som na svetlo, no prišla tma.
27 Neprestajne to vo mne vrie,doľahli na mňa biedne dni.
28 Chodím zachmúrený,+ ani slnečný svit nevidím,pred všetkými vstávam a volám o pomoc.
29 Stal som sa bratom šakalova spoločníkom pštrosov.+
30 Koža mi sčernela a lúpe sa zo mňa,+kosti mi spaľuje horúčava.*
31 Moja harfa znie už len pri smútenía moja flauta* sprevádza hlas plačúcich.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „slanú bylinu“. Možno ide o lobodu (Atriplex halimus).
^ Al. „vádí; riečnych údolí“.
^ Dosl. „porekadlom“.
^ Dosl. „uvoľnil moju tetivu“.
^ Al. „správajú sa pri mne bezuzdne“.
^ Al. možno: „Nikto im nepomáha.“
^ Dosl. „prevŕtava“.
^ Al. možno „Hrozné utrpenie ma znetvoruje“.
^ Al. možno „nechávaš ma zmiznúť v hrmení“.
^ Dosl. „hŕbe trosiek“.
^ Al. „ktorí mali ťažký deň“.
^ Al. možno „horúčka“.
^ Al. „píšťala“.
