Jób 7:1–21
7 Či nie je život smrteľníka na zemi len nútenou prácoua či nie sú jeho dni ako dni najatého robotníka?+
2 Túži po tieni ako otrok,čaká na svoju mzdu ako najatý robotník.+
3 Zdedil som mesiace sklamaniaa boli mi nadelené noci plné útrap.+
4 Keď si líham, hovorím si: ‚Kedy už vstanem?‘+
Ale noc sa vlečie a ja sa prehadzujem až do úsvitu.
5 Telo mám pokryté larvami a vrstvou prachu,+moja koža je plná chrást a mokvá.+
6 Moje dni ubiehajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok+a končia sa v beznádeji.+
7 Bože, pamätaj, že môj život je len závan vetra+a že už nikdy nebudem šťastný.*
8 Oči toho, kto sa na mňa pozerá, ma už viac neuvidia,tvoje oči ma budú hľadať, ale ja tu nebudem.+
9 Ako sa oblak rozplynie a zmizne,tak ten, kto schádza do hrobu,* sa viac nevráti.+
10 Už sa nevráti do svojho domua na rodnom mieste naňho zabudnú.+
11 Preto nebudem krotiť svoje ústa.
Prehovorím z bolesti svojho srdca,*budem sa sťažovať, lebo môj žiaľ je veľmi hlboký.+
12 Som azda more alebo morský netvor,že si ma dal strážiť?
13 Keď si poviem: ‚V posteli sa mi uľaví,na lôžku sa utíši moja bolesť,‘
14 ty ma vydesíš snami
a naženieš mi hrôzu vidinami.
15 Preto by som sa radšej udusil,radšej smrť ako takýto život.*+
16 Život sa mi zhnusil,+ už nechcem žiť.
Nechaj ma, veď moje dni sú ako výdych.+
17 Čo je človek, že sa ním zaoberáša že sa naňho tak zameriavaš?*+
18 Prečo ho každé ráno preveruješa každú chvíľu skúšaš?+
19 Kedy už odo mňa odvrátiš zrak?
Nenecháš ma na pokoji ani na chvíľu?*+
20 Ak som zhrešil, čím som ti ublížil, tebe, pozorovateľovi ľudí?+
Prečo si si zo mňa urobil terč?
Som ti azda na ťarchu?
21 Prečo neodpustíš môj hriecha neprepáčiš moju vinu?
Veď čoskoro si ľahnem do prachu,+budeš ma hľadať, ale mňa nebude.“
