Jeremiáš 12:1–17

12  Jehova, si spravodlivý,+ keď sa ti sťažujem,keď s tebou hovorím o veciach práva. Prečo sa zlým darí+a prečo sú zradcovia bez starostí?   Zasadil si ich a zakorenili sa. Vyrástli a prinášajú ovocie. Často o tebe hovoria, ale ich najtajnejším myšlienkam* si vzdialený.+   Ale ty, Jehova, ma poznáš,+ vidíš ma. Preskúmal si moje srdce a vieš, že je s tebou.+ Oddeľ ich ako ovce na zabitie,oddeľ ich na deň zabíjania.   Dokedy bude usychať krajinaa vädnúť zeleň na všetkých poliach?+ Pre zlo jej obyvateľovzmizli zvieratá i vtáky. Veď hovoria: „On nevidí, čo sa s nami stane.“   Ak ťa unavuje bežať s pešími,ako obstojíš v pretekoch s koňmi?+ Teraz sa cítiš v bezpečí v pokojnej krajine,ale čo budeš robiť v húštinách pozdĺž Jordánu?   Veď i tvoji bratia a domácnosť tvojho otcasa k tebe zachovali zradne,+hlasno na teba kričali. Never im,ani keď s tebou hovoria pekne.   „Opustil som svoj dom,+ zanechal som svoje dedičstvo.+ Svoj milovaný ľud som vydal do rúk nepriateľov.+   Moje dedičstvo sa mi stalo podobným levovi v lese. Reve proti mne,preto som ho znenávidel.   Moje dedičstvo je mi ako pestrý* dravý vták,obklopený inými dravými vtákmi, ktoré naňho útočia.+ Poďte, zhromaždite sa, všetky divé zvieratá,poďte sa nažrať.+ 10  Mnohí pastieri zničili moju vinicu,+pošliapali môj podiel zeme.+ Môj drahocenný podiel zeme obrátili na holú pustatinu. 11  Zmenil sa na pustú krajinu,vyschol,*leží predo mnou spustošený.+ Celá krajina je zničená,ale nikto si to neberie k srdcu.+ 12  Po všetkých vyšliapaných chodníkoch v pustatine prišli ničitelia. Veď Jehovov meč pohlcuje od jedného konca krajiny po druhý.+ Nikto* nemá pokoj. 13  Zasiali pšenicu, ale zožali tŕnie.+ Narobili sa, ale zbytočne. Za svoju úrodu sa budú hanbiťpre Jehovov planúci hnev.“ 14  Toto hovorí Jehova: „Pokiaľ ide o všetkých mojich zlých susedov, ktorí siahajú na dedičstvo, ktoré som dal svojmu izraelskému ľudu,+ vytrhnem ich z ich krajiny+ a judský ľud vytrhnem spomedzi nich. 15  Ale keď ich vytrhnem, znova sa nad nimi zľutujem a vrátim každého k jeho dedičstvu a do jeho krajiny.“ 16  „A keď si naozaj osvoja zvyky môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: ‚Akože žije Jehova!‘, tak ako učili môj ľud prisahať na Baala, dostanú miesto uprostred môjho ľudu. 17  Ale ak nebudú poslúchať, vytrhnem aj ich, vytrhnem ich a zničím,“ vyhlasuje Jehova.+

Poznámky pod čiarou

Al. „najhlbším citom“, dosl. „obličkám“.
Al. „strakatý“.
Al. možno „smúti“.
Dosl. „Žiadne telo“.