Jeremiáš 14:1–22
14 Toto povedal Jehova Jeremiášovi o suchu:+
2 Judsko smúti,+ jeho brány sa rozpadajú,v zármutku klesajú k zemia z Jeruzalema stúpa žalostný krik.
3 Ich páni posielajú sluhov po vodu.
Tí chodia k nádržiam,* ale vodu nenachádzajú,vracajú sa s prázdnymi nádobami.
Sú zahanbení a sklamanía zahaľujú si hlavu.
4 Pôda je rozpukaná,lebo v krajine neprší.+
Roľníci sú vydesení a zahaľujú si hlavu.
5 Aj poľná laň opúšťa mláďa, ktoré práve porodila,lebo niet trávy.
6 Divé osly stoja na holých kopcoch,vetria ako šakaly,oči im hasnú, lebo niet zelene.+
7 Hoci naše previnenia svedčia proti nám,Jehova, konaj kvôli svojmu menu.+
Veď naša nevernosť je veľká,+zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela, jeho Záchranca+ v ťažkých časoch,prečo si ako cudzinec v krajine,ako cestujúci, ktorý sa zastaví len na noc?
9 Prečo si ako ohromený človek,ako mocný muž, ktorý nedokáže zachrániť?
Si predsa uprostred nás, Jehova,+a nosíme tvoje meno.+
Neopúšťaj nás!
10 Toto hovorí Jehova o tomto ľude: „Radi sa túlajú,+ nevedia rozkázať svojim nohám.+ Preto z nich Jehova nemá radosť.+ Teraz si pripomenie ich previnenie a potrestá ich za ich hriechy.“+
11 Potom mi Jehova povedal: „Nemodli sa za tento ľud, aby sa mu dobre darilo.+
12 Keď sa postia, nepočúvam ich úpenlivé prosby,+ a keď predkladajú úplné zápalné obete a obilné obete, nenachádzam v nich potešenie.+ Skoncujem s nimi mečom, hladom a morom.“+
13 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč a nebudete hladovať, ale dám vám pravý pokoj na tomto mieste.‘“+
14 A Jehova mi odpovedal: „Proroci prorokujú v mojom mene klamstvá.+ Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril.+ Prorokujú vám falošné videnie, bezcennú veštbu a podvod vychádzajúci z ich srdca.+
15 Preto toto hovorí Jehova o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria, že túto krajinu nezasiahne meč ani hlad: ‚Mečom a hladom zahynú títo proroci.+
16 A ľudia, ktorým prorokujú, budú pre hlad a meč pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikto, kto by pochoval ich,+ ich manželky, ich synov a ich dcéry. Vylejem na nich nešťastie, ktoré si zaslúžia.‘+
17 Povedz im toto:
‚Nech mi z očí tečú slzy prúdom bez prestania, dňom i nocou,+veď moja panenská dcéra, môj ľud, bola úplne rozdrvená,+zasiahnutá veľmi bolestnou ranou.
18 Keď vyjdem na pole,vidím pobitých mečom,+a keď vojdem do mesta,vidím vyčíňanie hladu.+
Prorok i kňaz odišli do krajiny, ktorú nepoznajú.‘“+
19 Či si úplne zavrhol Júdu alebo sa ti zhnusil Sion?+
Prečo si nás udrel tak, že sa už neuzdravíme?+
Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré,v čas uzdravenia, ale prišla hrôza!+
20 Uznávame svoje zlo, Jehova,previnenie svojich predkov,lebo sme proti tebe zhrešili.+
21 Kvôli svojmu menu nás nezavrhuj,+neopovrhuj svojím slávnym trónom.
Pamätaj na svoju zmluvu s nami a neruš ju.+
22 Môžu bezcenné modly národov zoslať dážď?
Či nebo dáva dážď samo od seba?
Nie je to iba v tvojej moci, Jehova, náš Bože?+
V teba dúfame,lebo len ty konáš toto všetko.
Poznámky pod čiarou
^ Al. „k priekopám; k cisternám“.
