Jeremiáš 15:1–21
15 A Jehova mi povedal: „Aj keby predo mnou stáli Mojžiš a Samuel,+ nezľutoval by som sa nad týmto ľudom.* Odožeň ich odo mňa, nech odídu.
2 Ak sa ťa spýtajú: ‚Kam máme ísť?‘, povedz im: ‚Toto hovorí Jehova:
„Kto je určený pre smrteľnú chorobu, k smrteľnej chorobe,kto pre meč, k meču,+kto pre hlad, k hladu,a kto na zajatie, do zajatia!“‘+
3 ‚Zošlem na nich štyri pohromy,‘*+ vyhlasuje Jehova, ‚meč, aby zabíjal, psy, aby odvliekali, vtáky a divé zvieratá, aby žrali a ničili.+
4 Za to, čo robil v Jeruzaleme judský kráľ Manašše,+ Ezechiášov syn, ich urobím obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme.+
5 Kto bude mať s tebou súcit, Jeruzalem?
Kto ťa bude ľutovať?
Kto sa zastaví, aby sa spýtal, ako sa ti darí?‘
6 ‚Opustil si ma,‘ vyhlasuje Jehova,+‚obrátil si sa mi chrbtom.*+
Preto vystriem proti tebe ruku a zničím ťa.+
Unavilo ma stále sa nad vami zľutovávať.
7 V mestách* krajiny ich prevejem ako obilie.
Pripravím ich o deti,+zničím svoj ľud,pretože sa nechcú napraviť.+
8 Ich vdov bude viac ako morského piesku.
Na pravé poludnie na nich pošlem ničiteľa, na matky a na mladých mužov,náhle na nich uvalím úzkosť a hrôzu.
9 Žena, ktorá porodila sedem detí, zoslabla,lapá po dychu.
Slnko jej zapadlo za bieleho dňa,je zahanbená a ponížená.‘*
‚A tých pár, čo z nich prežije,vydám napospas meču ich nepriateľov,‘ vyhlasuje Jehova.“+
10 Beda mi, matka moja, že si ma porodila,+muža vystaveného hádkam a sporom s celou krajinou.
Nikto mi nič nedlhuje ani ja som si od nikoho nepožičal,a predsa ma všetci preklínajú.
11 Jehova povedal: „Pomôžem ti,prihovorím sa za teba u nepriateľav čase nešťastia, v čase tiesne.
12 Dá sa rozlámať železo, železo zo severu?
A dá sa rozlámať meď?
13 Tvoj majetok a tvoje poklady vydám ako korisť,+bezplatne, za všetky tvoje hriechy spáchané na celom tvojom území.
14 Vydám ich tvojim nepriateľoma tí ich odnesú do krajiny, ktorú nepoznáš.+
Môj hnev sa rozpálila blčí proti vám.“+
15 Jehova, ty vieš, ako sa trápim,pamätaj na mňa a ujmi sa ma.
Pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch.+
Nedovoľ, aby som prišiel o život* pre tvoju trpezlivosť* voči nim,lebo vieš, že kvôli tebe znášam túto potupu.+
16 Dostali sa ku mne tvoje slová a ja som ich zjedol.+
Tvoje slovo naplnilo moje srdce radosťou a nadšením,veď nosím tvoje meno, Jehova, Bože vojsk.
17 Nevysedávam v kruhu tých, čo žijú iba pre zábavu, a nejasám.+
Keďže ma vedie tvoja ruka, sedávam sám,lebo si ma naplnil hnevom.*+
18 Prečo stále trpím a moja rana sa nedá vyliečiť?
Nechce sa zahojiť.
Budeš ako klamlivý prameň, ktorý tečie, kedy sa mu zachce,a na ktorý sa nedá spoľahnúť?
19 Preto toto hovorí Jehova:
„Ak sa ku mne vrátiš, znova ti prejavím priazeňa budeš mi naďalej slúžiť.*
Ak oddelíš cenné od bezcenného,budeš akoby mojimi ústami.*
Potom sa nebudeš musieť obracať ty k nim,ale oni k tebe.“
20 „Urobím ťa pre tento ľud medenou hradbou.+
Budú proti tebe bojovať,ale nepremôžu ťa,+lebo som s tebou, ochránim ťa a vyslobodím ťa,“ vyhlasuje Jehova.
21 „Vyslobodím ťa z rúk zločincova vykúpim ťa z rúk násilníkov.“
Poznámky pod čiarou
^ Al. „moja duša by sa nepriklonila k tomuto ľudu“.
^ Al. možno „štyri druhy trestu“, dosl. „štyri rodiny“.
^ Al. možno „kráčaš späť“.
^ Dosl. „V bránach“.
^ Al. možno „zahanbilo sa a bolo v rozpakoch“.
^ Al. „preto, že si pomalý do hnevu“.
^ Dosl. „Neodnímaj ma“.
^ Al. „posolstvom súdu“.
^ Dosl. „stáť predo mnou“.
^ Al. „budeš mojím hovorcom“.
