Jeremiáš 18:1–23
18 Jehova povedal Jeremiášovi:
2 „Vstaň a choď k hrnčiarovmu domu.+ Tam ti oznámim svoje slová.“
3 Šiel som teda k hrnčiarovmu domu. Práve pracoval na hrnčiarskom kruhu,
4 ale nádoba, ktorú tvaroval z hliny, sa nevydarila. Preto ju prerobil na inú nádobu, ako uznal za dobré.*
5 Potom ku mne Jehova prehovoril:
6 „‚Či s vami nemôžem urobiť to, čo tento hrnčiar, synovia Izraela?‘ vyhlasuje Jehova. ‚Ste v mojich rukách ako hlina v rukách hrnčiara, synovia Izraela.+
7 Keď poviem, že nejaký národ alebo kráľovstvo vykorením, zborím a zničím+
8 a ten národ prestane páchať zlo, ktoré som odsúdil, rozmyslím si to* a neprivediem naň nešťastie, ktoré som chcel priviesť.+
9 Ale keď poviem, že nejaký národ alebo kráľovstvo vybudujem a upevním,*
10 ale ten národ bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, a nebude ma poslúchať, rozmyslím si to* a nepreukážem mu dobro, ktoré som chcel.‘
11 A teraz povedz judským mužom a obyvateľom Jeruzalema: ‚Toto hovorí Jehova: „Chystám* proti vám nešťastie a premýšľam, ako vás potrestám. Prosím, odvráťte sa od svojho zlého konania a napravte svoje cesty a skutky.“‘“+
12 Ale povedali: „Nechaj nás tak!+ Budeme žiť tak, ako sami uznáme za správne, a každý z nás sa bude riadiť svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.“+
13 Preto toto hovorí Jehova:
„Spýtajte sa národov,či už niekto niečo také počul.
Môj izraelský ľud* spáchal čosi naozaj hrozné.+
14 Roztopí sa sneh na skalnatých svahoch Libanonu?
Vyschnú jeho chladné vody tečúce zďaleka?
15 Ale môj ľud na mňa zabudol.+
Prináša obete* niečomu bezcennému,+a preto sa potkýna na svojich cestách, na dávnych chodníkoch,+a schádza na bočné cesty, neupravené a hrboľaté.
16 Preto sa z ich krajiny stane desivá pustatina,+navždy zostane na posmech.*+
Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí a pokrúti hlavou.+
17 Ako východný vietor ich rozprášim pred zrakom nepriateľov.
V deň ich pohromy sa im obrátim chrbtom, nie tvárou.“+
18 A povedali: „Musíme proti Jeremiášovi niečo vymyslieť.+ Veď kňazi nás naďalej vyučujú zákon,* múdri nám dávajú rady a proroci nám oznamujú Božie slová. Vymyslime proti nemu nejaké obvinenie* a nepočúvajme, čo hovorí.“
19 Venuj mi pozornosť, Jehova,počuj, čo hovoria moji protivníci.
20 Má sa za dobré odplácať zlým?
Veď vykopali pre mňa jamu.+
Spomeň si, ako som pred tebou stál a hovoril o nich dobré,aby som od nich odvrátil tvoj hnev.
21 Ich synov vydaj hladua odovzdaj ich moci meča.+
Nech ich manželky prídu o deti a stanú sa vdovami.+
Nech ich muži podľahnú smrteľnej chorobe,ich mladí muži nech padnú v boji mečom.+
22 Z ich domov nech sa ozýva krik,keď na nich náhle privedieš bandy lupičov.
Veď vykopali jamu, aby ma zajali,a mojim nohám nastražili pasce.+
23 Ale ty, Jehova,vieš, čo všetko proti mne vymysleli, aby ma zabili.+
Neodpusť im ich vinua ich hriech nevymaž.
Nech sa pred tebou potknú,+keď proti nim vo svojom hneve zasiahneš.+
Poznámky pod čiarou
^ Dosl. „ako to bolo v hrnčiarových očiach správne urobiť“.
^ Al. „budem to ľutovať“.
^ Dosl. „a zasadím“.
^ Al. „budem to ľutovať“.
^ Dosl. „Utváram“.
^ Dosl. „Panna Izrael“.
^ Al. „obetný dym“.
^ Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.
^ Dosl. „Udrime ho jazykom“.
^ Al. „odovzdávajú poučenie“.