Jeremiáš 20:1–18
20 Keď kňaz Pašchur, Immerov syn a hlavný dozorca v Jehovovom dome, počul, čo Jeremiáš prorokuje,
2 udrel proroka Jeremiáša a dal ho do klady,+ ktorá bola v Hornej Benjamínovej bráne neďaleko Jehovovho domu.
3 Ale na druhý deň, keď Pašchur pustil Jeremiáša z klady, mu Jeremiáš povedal:
„Jehova ťa už nebude volať Pašchur, ale Hrôza všade naokolo.+
4 Lebo toto hovorí Jehova: ‚Naplním hrôzou teba i všetkých tvojich priateľov. Padnú mečom svojich nepriateľov a ty sa na to budeš pozerať.+ Celé Judsko vydám do rúk babylonského kráľa. Niektorých odvedie do vyhnanstva v Babylone, iných usmrtí mečom.+
5 Všetok majetok tohto mesta a jeho bohatstvo, všetky jeho cennosti a všetky poklady judských kráľov dám do rúk nepriateľov.+ Vyplienia ich a odvezú ako svoju korisť do Babylona.+
6 A ty, Pašchur, pôjdeš do zajatia a s tebou všetci, čo žijú v tvojej domácnosti. Pôjdeš do Babylona, tam zomrieš a tam budeš pochovaný ty i všetci tvoji priatelia, lebo si im prorokoval klamstvá.‘“+
7 Oklamal si ma, Jehova, oklamal.
Premohol si ma, bol si silnejší ako ja.+
Celý deň som im na posmech,každý sa mi vysmieva.+
8 Kedykoľvek prehovorím, musím kričať a vyhlasovať:
„Násilie a skaza!“
Jehovovo slovo mi celé dni prináša hanbu a posmech.+
9 Povedal som si: „Už ho ani nespomeniem,už nebudem hovoriť v jeho mene.“+
Ale jeho slovo horelo v mojom srdci ako oheň, ako oheň uzavretý v mojich kostiach.
Nevládal som ho v sebe zadržiavať,nemohol som zostať ticho.+
10 Počul som veľa zlomyseľných rečí,obklopila ma hrôza.+
„Udajte ho! Poďme ho udať!“
Všetci, ktorí mi želali pokoj, čakali na môj pád:+
„Možno urobí nejakú chybu,potom ho premôžeme a pomstíme sa mu.“
11 Ale Jehova bol so mnou ako obávaný bojovník.+
Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nepremôžu ma.+
Urobia si veľkú hanbu, lebo nič nedosiahnu.
Na ich večné pokorenie sa nikdy nezabudne.+
12 Ale ty, Jehova vojsk, skúmaš spravodlivého,vidíš srdce i najtajnejšie myšlienky.*+
Daj, aby som videl, ako sa im pomstíš,+veď tebe som zveril svoj súdny spor.+
13 Spievajte Jehovovi, chváľte Jehovu,lebo zachránil úbožiaka z rúk zločincov!
14 Nech je prekliaty deň, keď som sa narodil!
Nech nie je požehnaný deň, keď ma porodila moja matka!+
15 Nech je prekliaty muž, ktorý priniesol môjmu otcovi správu:
„Je to chlapec, máš syna!“
a tým ho veľmi potešil.
16 Nech je ten muž podobný mestám, ktoré Jehova bez milosti zničil,nech ráno počuje krik a napoludnie poplašný signál.
17 Prečo ma nenechal zomrieť ešte v matkinom lone?
Matka by mi bola hroboma jej lono by ma nosilo navždy.+
18 Prečo som len vyšiel z matkinho lona?
Aby som videl trápenie a žiaľa skončil svoj život v hanbe?+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „najhlbšie city“, dosl. „obličky“.
