Jeremiáš 26:1–24

26  Na začiatku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, Jehova povedal Jeremiášovi: 2  „Toto hovorí Jehova: ‚Postav sa na nádvorie Jehovovho domu a hovor ku všetkým obyvateľom* judských miest, ktorí prichádzajú uctievať* do Jehovovho domu. Povedz im všetko, čo ti prikážem, nevynechaj ani slovo. 3  Možno poslúchnu a každý sa odvráti od svojej zlej cesty a ja si to rozmyslím* a neprivediem na nich nešťastie, ktoré som na nich chcel priviesť za ich zlé skutky.+ 4  Povedz im: „Toto hovorí Jehova: ‚Ak ma nebudete počúvať a nebudete zachovávať môj zákon,* ktorý som vám dal, 5  a ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých k vám posielam znovu a znovu,* ale ktorých nepočúvate,+ 6  potom s týmto domom urobím to, čo som urobil so Šílom,+ a postarám sa, aby toto mesto preklínali všetky národy zeme.‘“‘“+ 7  Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša, ako hovorí tieto slová v Jehovovom dome.+ 8  Keď Jeremiáš dohovoril všetko, čo mu Jehova prikázal povedať ľudu, vrhli sa naňho kňazi, proroci a všetok ľud a kričali: „Zomrieš! 9  Prečo si prorokoval v Jehovovom mene, že tento dom bude ako Šílo a toto mesto bude opustené a zničené?“ A všetok ľud sa zbehol v Jehovovom dome okolo Jeremiáša. 10  Keď sa o tom dopočuli judské kniežatá, vyšli z kráľovho paláca do Jehovovho domu a posadili sa pri vchode do novej brány Jehovovho domu.+ 11  Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: „Tento muž si zasluhuje smrť,+ lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.“+ 12  Vtedy Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: „Bol to Jehova, kto ma poslal, aby som proti tomuto domu a proti tomuto mestu prorokoval všetko, čo ste počuli.+ 13  Napravte svoje správanie a svoje skutky a poslúchajte Jehovu, svojho Boha. Potom si to Jehova rozmyslí* a neprivedie na vás nešťastie, o ktorom hovoril.+ 14  Som vo vašich rukách, urobte so mnou, čo uznáte za dobré a správne. 15  Ale uvedomte si, že ak ma usmrtíte, tak vy, toto mesto i jeho obyvatelia ponesiete vinu za preliatie nevinnej krvi, lebo Jehova ma k vám naozaj poslal, aby som vám povedal všetky tieto slová.“ 16  Potom kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: „Tento človek si nezasluhuje smrť, lebo nám hovoril v mene Jehovu, nášho Boha.“ 17  Vstali aj niektorí starší krajiny a prehovorili k celému zhromaždenému ľudu: 18  „Za vlády judského kráľa Ezechiáša+ prorokoval Micheáš+ Morešetský, ktorý celému judskému ľudu povedal: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Sion bude zoraný ako pole,Jeruzalem sa stane zrúcaninou+a vrch Božieho domu* zalesneným kopcom.“‘+ 19  Usmrtil ho za to judský kráľ Ezechiáš a všetci Júdejci? Nie, bál sa Jehovu a prosil Jehovu o priazeň,* takže Jehova si to rozmyslel* a nepriviedol na nich nešťastie, o ktorom hovoril.+ Teda chystáme sa priviesť na seba veľké nešťastie. 20  V Jehovovom mene prorokoval aj iný muž: Urijáš, syn Šemajaha z Kirjat-Jearimu.+ Prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine to isté čo Jeremiáš. 21  Keď kráľ Jehojakim,+ všetci jeho udatní muži a všetky kniežatá počuli jeho slová, kráľ ho chcel dať zabiť.+ Len čo sa o tom Urijáš dopočul, utiekol do Egypta, lebo dostal strach. 22  Kráľ Jehojakim poslal do Egypta Elnatána,+ Achborovho syna, s niekoľkými mužmi, 23  ktorí vyviedli Urijáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jehojakimovi. Ten ho dal zabiť mečom+ a jeho mŕtvolu hodiť na cintorín obyčajných ľudí.“ 24  Ale Achikám,+ Šafanov+ syn, držal nad Jeremiášom ochrannú ruku, takže nebol vydaný ľudu, ktorý ho chcel usmrtiť.+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „o všetkých obyvateľoch“.
Al. „klaňať sa“.
Al. „ja to budem ľutovať“.
Al. „moje príkazy“.
Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.
Al. „to Jehova bude ľutovať“.
Al. „a Chrámová hora“.
Al. „to ľutoval“.
Al. „snažil sa obmäkčiť Jehovovu tvár“.