Jeremiáš 3:1–25

3  Ľud sa pýta: „Ak muž pošle preč svoju manželku a ona od neho odíde a vydá sa za iného muža, smie sa k nej ešte niekedy vrátiť?“ Nie je táto krajina už úplne znečistená?+ „Dopúšťala si sa prostitúcie s mnohými milencami+a teraz sa chceš ku mne vrátiť?“ vyhlasuje Jehova.   „Rozhliadni sa po kopcoch. Kde len si nebola znásilnená? Sedávala si kvôli nim pri cestáchako púštny nomád.* Znečisťuješ krajinusvojou prostitúciou a skazenosťou.+   Preto sú zadržané dažde+a ani jarný dážď neprichádza. Máš bezočivý pohľad* ženy, ktorá sa dopúšťa prostitúcie,nemáš v sebe ani kúsok hanby.+   Ale teraz ku mne voláš: ‚Môj Otče, si mi priateľom od mojej mladosti!+   Budeš sa hnevať večne? Či sa tvoj hnev neutíši?‘ Takto hovoríš, a pritom páchaš zlo zo všetkých síl.“+  Za vlády kráľa Joziáša+ mi Jehova povedal: „‚Videl si, čo urobila nevernica Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý košatý strom a tam sa oddávala prostitúcii.+  Hoci to všetko urobila, znovu a znovu som jej hovoril, aby sa ku mne vrátila,+ ale nevrátila sa. A Júda sa pozerala, čo robí jej neverná sestra.+  Keď som to videl, poslal som nevernicu Izrael preč a dal som jej potvrdenie o rozvode,+ lebo cudzoložila.+ Ale jej sestra, tá zradkyňa Júda, sa nezľakla. Aj ona šla a dopúšťala sa prostitúcie.+  Svoju prostitúciu brala na ľahkú váhu, znečisťovala krajinu a cudzoložila s kameňmi a so stromami.+ 10  Napriek tomu všetkému sa jej sestra, tá zradkyňa Júda, ku mne nevrátila celým srdcom, iba naoko,‘ vyhlasuje Jehova.“ 11  Jehova mi povedal: „Nevernica Izrael je spravodlivejšia ako zradkyňa Júda.+ 12  Choď a volaj tieto slová k severu:+ ‚„Vráť sa, odpadlíčka Izrael,“ hovorí Jehova.‘+ ‚„Nebudem sa na vás pozerať s hnevom,*+ lebo som verný,“ vyhlasuje Jehova.‘ ‚„Nebudem sa hnevať navždy. 13  Len uznaj svoju vinu, že si sa vzbúrila proti Jehovovi, svojmu Bohu. Oddávala si sa cudzincom* pod každým košatým stromom, ale na môj hlas si nedbala,“ vyhlasuje Jehova.‘“ 14  „Vráťte sa, odpadnutí synovia,“ hovorí Jehova, „lebo vaším pánom* som ja. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.+ 15  Dám vám pastierov, ktorí budú konať podľa mojej vôle,*+ a budú vás pásť s poznaním a pochopením. 16  V tých dňoch vás v krajine pribudne a budete plodní,“ vyhlasuje Jehova.+ „Už nebudete hovoriť: ‚Truhla Jehovovej zmluvy!‘ Ani na ňu nepomyslíte, ani si na ňu nespomeniete, ani vám nebude chýbať, ani už nebude zhotovená ďalšia. 17  V tom čase nazvú Jeruzalem Jehovovým trónom.+ Všetky národy sa zhromaždia do Jeruzalema, aby chválili Jehovovo meno,+ a už sa nebudú riadiť svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.“ 18  „V tých dňoch bude spolu kráčať judský a izraelský ľud+ a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do dedičstva vašim predkom.+ 19  Hovoril som si: ‚S akou radosťou som ťa zaradil medzi synov a dal som ti krásnu krajinu, najkrajšie dedičstvo medzi národmi!‘*+ A myslel som si, že ma budete volať ‚Môj Otče!‘ a že sa odo mňa neodvrátite. 20  ‚Ale ako žena zradne opúšťa svojho manžela,* tak ste sa ku mne zradne zachovali+ vy, potomkovia Izraela,‘ vyhlasuje Jehova.“ 21  Na kopcoch počuť hlas,plač a úpenlivé volanie izraelského ľudu,lebo pokrivili svoju cestu,zabudli na Jehovu, svojho Boha.+ 22  „Vráťte sa, odpadnutí synovia,uzdravím vás z odpadlíctva.“+ „Tu sme! Prišli sme k tebe,lebo ty, Jehova, si náš Boh.+ 23  Klamali sme sami seba, keď sme robili hluk na kopcoch a vrchoch.+ Naozaj, iba Jehova, náš Boh, môže zachrániť Izrael.+ 24  Už od našej mladosti požierala hanebnosť* to, čo ťažko nadobudli naši predkovia,+ich stáda oviec a dobytka,ich synov a ich dcéry. 25  Ľahnime si na zem vo svojej hanbea nech nás prikryje naša potupa. Veď sme hrešili proti Jehovovi, nášmu Bohu,+my i naši otcovia od našej mladosti až dodnes,+a neposlúchali sme hlas Jehovu, nášho Boha.“

Poznámky pod čiarou

Dosl. „Arab“.
Dosl. „čelo“.
Dosl. „Nedám na vás dopadnúť svoju tvár“.
Al. „cudzím bohom“.
Al. možno „manželom“.
Dosl. „podľa môjho srdca“.
Dosl. „vojsk národov“.
Dosl. „druha“.
Al. „hanebný boh“.