Jeremiáš 4:1–31
4 „Ak sa vrátiš, Izrael,“ vyhlasuje Jehova,„ak sa ku mne vrátiša odstrániš spredo mňa svoje odporné modly,potom nebudeš musieť utekať.+
2 A ak budeš prisahať‚Akože žije Jehova!‘ v súlade s pravdou, právom a spravodlivosťou,potom prostredníctvom neho* získajú národy požehnaniea budú sa ním pýšiť.“+
3 Toto hovorí Jehova judským mužom a Jeruzalemu:
„Preorte si ornú pôdu
a nezasievajte medzi tŕnie.+
4 Obrežte sa pre Jehovu,obrežte svoje srdcia,+judskí muži a obyvatelia Jeruzalema.
Inak môj hnev vyšľahne ako plameň,bude horieť a nikto ho neuhasí,lebo vaše skutky sú zlé.“+
5 Oznámte to v Judsku, rozhláste to v Jeruzaleme.
Kričte a trúbte na rohu po celej krajine.+
Z plného hrdla volajte: „Zhromaždite sa!
Utečme do opevnených miest.+
6 Vztýčte znamenie* smerom k Sionu.
Utečte do bezpečia, nezastavujte sa,“lebo od severu privádzam nešťastie,+ veľkú skazu.
7 Ako lev, ktorý vyšiel zo svojej húštiny,+tak vyrazil ničiteľ národov.+
Vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu zmenil na desivú pustatinu.
Z tvojich miest zostanú len opustené trosky.+
8 Preto sa oblečte do vrecoviny,+smúťte* a nariekajte,lebo Jehovov planúci hnev sa od nás neodvrátil.
9 „V ten deň,“ vyhlasuje Jehova, „stratia odvahu* králi,+zľaknú sa i kniežatá.
Kňazov zachváti hrôza a proroci užasnú.“+
10 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Skutočne si úplne oklamal tento ľud+ a Jeruzalem, keď si povedal: ‚Budete mať pokoj,‘+ a pritom máme k hrdlu priložený meč.“*
11 V tom čase sa tento ľud a Jeruzalem dozvie:
„Horúci vietor z holých vrchov pustatinysa priženie na moju dcéru,* na môj ľud,ale nie aby previeval a čistil.
12 Zúrivý víchor sa odtiaľ ženie na môj rozkaz.
A teraz nad nimi vynesiem rozsudok.
13 Pozri! Valí sa ako dažďové mraky,jeho bojové vozy sú ako víchrica+a jeho kone sú rýchlejšie ako orly.+
Beda nám, sme stratení!
14 Umy si srdce od zla, Jeruzalem, a budeš zachránený.+
Dokedy budeš živiť svoje hriešne myšlienky?
15 Z Dánu prichádza správa+a z vrchov Efraima sa oznamuje nešťastie.
16 Povedzte to národom,oznámte to Jeruzalemu.“
„Z ďalekej krajiny prichádzajú vyzvedači*a proti judským mestám sa ozýva ich bojový pokrik.
17 Obkľúčili Jeruzalem ako tí, čo strážia pole,+lebo sa proti mne vzbúril,“+ vyhlasuje Jehova.
18 „Zaplatíš za svoje správanie a za svoje skutky.+
Príde na teba trpké nešťastie,lebo tvoja vzbura ti prenikla až do srdca.“
19 Ach, aké muky prežívam!*
V srdci* mám ostrú bolesť,divo mi búši.
Nemôžem mlčať,lebo počujem zvuk rohu,vojnový poplach.*+
20 Skazu za skazou oznamujú,celá krajina je spustošená.
Náhle zničili moje stany,v okamihu strhli moje stanové plachty.+
21 Dokedy budem vidieť to znamenie* smerujúce k Sionua počuť zvuk rohu?+
22 „Môj ľud sa zbláznil,+zabudol na mňa.
Sú to hlúpi synovia, bez porozumenia.
Na to majú rozum, aby robili zlé,ale dobro robiť nevedia.“
23 Pozrel som na krajinu a bola pustá a prázdna,+pozrel som do nebies a boli úplne temné.+
24 Pozrel som na vrchy a chveli sa,pahorky sa otriasali.+
25 Rozhliadol som sa, ale nikde nikoho,uleteli aj všetky nebeské vtáky.+
26 A videl som, že z krajiny ovocných sadov je pustatinaa všetky jej mestá sú zborené.+
Urobil to Jehova,urobil to v páľave svojho hnevu.
27 Lebo toto hovorí Jehova: „Celá krajina bude spustošená,+ale úplne ju nezničím.
28 Preto bude krajina smútiť+a nebesia nad ňou sa zatemnia.+
Stane sa to, lebo som povedal a rozhodol,svoj názor nezmením* ani od toho neupustím.+
29 Pre zvuk jazdcov a lukostrelcovuteká celé mesto.+
Schovávajú sa do húština hľadajú úkryt v skalách.+
Všetky mestá sú opustenéa nikto v nich nebýva.“
30 Čo budeš robiť teraz, keď si spustošená?
Obliekala si sa do šarlátu,zdobila si sa zlatými šperkmi,zvýrazňovala si si oči čiernou farbou.*
Ale krášlila si sa zbytočne,+lebo tí, ktorí po tebe vášnivo túžili, ťa odvrhlia teraz ti siahajú na život.+
31 Počul som krik ženy v bolestiach,úzkosť matky privádzajúcej na svet svoje prvé dieťa.
To kričí dcéra Sionu, lapá po dychu,vystiera ruky a volá:+
„Beda mi! Už nevládzem, som vydaná vrahom napospas!“
Poznámky pod čiarou
^ Čiže Jehovu.
^ Al. „signálny stĺp“. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „bite sa do pŕs“.
^ Dosl. „srdce“.
^ Al. „nám meč vniká až do duše“.
^ Poetická personifikácia, ktorá zrejme vyjadruje ľútosť alebo súcit.
^ Al. „pozorovatelia“, ktorí pozorovali mesto, aby zistili, kedy je najlepšie zaútočiť.
^ Dosl. „moje črevá, moje črevá“.
^ Dosl. „V stenách môjho srdca“.
^ Al. možno „bojový pokrik“.
^ Al. „signálny stĺp“.
^ Al. „nebudem to ľutovať“.
^ Al. „naniesla si si očné tiene“.
