Jeremiáš 6:1–30
6 Utečte z Jeruzalema, synovia Benjamína, utečte do bezpečia!
V Tekoe+ zatrúbte na rohu,+nad Bet-Hakeremom zapáľte signálny oheň!
Lebo od severu sa blíži nešťastie, veľká skaza.+
2 Dcéra Sionu je ako krásna a rozmaznaná žena.+
3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,rozložia si okolo nej stany+a každý pustí svoje stádo na pastvinu.+
4 „Pripravte sa na vojnu* proti nej!
Povstaňte a zaútočme napoludnie!“
„Beda nám, veď deň sa chýli ku koncu,večerné tiene sa predlžujú!“
5 „Povstaňte a zaútočme v noci,zničme jej opevnené veže!“+
6 Toto hovorí Jehova vojsk:
„Postínajte stromy a navŕšte proti Jeruzalemu obliehací násyp.+
Je to mesto, ktoré musí byť potrestané,je plné útlaku.+
7 Ako je nádrž zdrojom chladnej* vody,tak je toto mesto zdrojom zla.
Ozýva sa v ňom násilie a skaza,+stále mám pred sebou choroby a pohromy.
8 Prijmi výstrahu, Jeruzalem, inak sa od teba s odporom odvrátim,+
urobím ťa opustenou, neobývanou krajinou.“+
9 Toto hovorí Jehova vojsk:
„Dôkladne vyzberajú ostatok Izraela ako posledné strapce hrozna na viniči.
Pozberaj ich ako vinohradník oberajúci hrozno.“
10 „Komu mám hovoriť a dávať výstrahu?
Kto bude počúvať?
Majú zapchaté uši* a nikto mi nevenuje pozornosť.+
Jehovovo slovo je im na posmech,+nepáči sa im.
11 Som plný Jehovovho hnevu,už ho nevládzem zadržiavať.“+
„Vylej ho na deti na uliciach,+na skupinky mladých mužov.
Všetci padnú do zajatia, muž i jeho manželka,starí i veľmi starí.*+
12 Ich domy pripadnú iným,aj ich polia a ich manželky,+lebo vystriem ruku proti obyvateľom tejto krajiny,“ vyhlasuje Jehova.
13 „Veď všetci, od obyčajných po významných, si zhromažďujú nečestný zisk,+od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.+
14 Rany* môjho ľudu liečia nedbalo. Hovoria:
‚Je pokoj! Je pokoj!‘,hoci žiaden pokoj nie je.+
15 Hanbia sa za svoje odporné skutky?
Ani trochu!
Nevedia, čo je to hanba.+
Preto padnú s tými, čo padajú.
Keď ich budem trestať, potknú sa,“ hovorí Jehova.
16 Toto hovorí Jehova:
„Zastavte sa na rázcestiach a rozhliadnite sa.
Pýtajte sa na dávne cesty,pýtajte sa, kde je tá dobrá cesta, a choďte po nej+a nájdete pokoj.“
Ale oni hovoria: „Nepôjdeme.“+
17 „Ustanovil som nad vami strážcov,+ ktorí hovorili:
‚Venujte pozornosť zvuku rohu!‘“+
Ale oni povedali: „Nebudeme venovať pozornosť.“+
18 „Preto počujte, národy,a spoznaj, zhromaždenie,čo sa s nimi stane!
19 Počúvaj, zem!
Privádzam na tento ľud nešťastie+ako ovocie ich zlých úmyslov,lebo nevenovali pozornosť mojim slováma zavrhli môj zákon.“*
20 „Načo mi je kadidlová živica zo Sábya voňavá trstina z ďalekej krajiny?
Vaše úplné zápalné obete neprijmem,vaše obete ma netešia.“+
21 Preto toto hovorí Jehova:
„Kladiem tomuto ľudu prekážkya potknú sa o neotcovia a synovia,priatelia a susediaa všetci spolu zahynú.“+
22 Toto hovorí Jehova:
„Zo severnej krajiny prichádza ľud,veľký národ povstáva z najodľahlejších končín zeme.+
23 Berú luk a oštep,sú krutí a nemilosrdní.
Ich hlas bude burácať ako morea budú cválať na koňoch.+
Pritiahnu do boja proti tebe, dcéra Sionu, zoradení ako jeden muž.“
24 Počuli sme o tom správu,ruky nám zoslabli,+zmocnila sa nás úzkosť,pocítili sme bolesti rodiacej ženy.+
25 Nevychádzaj na polea nechoď po ceste,lebo nepriateľ má meč,všade naokolo je hrôza.
26 Dcéra moja, ľud môj,obleč sa do vrecoviny+ a váľaj sa v popole.
Smúť a horko plač+ ako za jediným synom,lebo náhle na nás príde ničiteľ.+
27 „Urobil som ťa* vo svojom ľude skúšačom kovov,tým, ktorý dôkladne skúma,aby si pozoroval a preskúmal ich skutky.
28 Všetci sú to vzdorovití vzbúrenci,+chodia a ohovárajú,+sú ako meď a železo.
Všetci sú skazení.
29 Už aj mechy obhoreli,ale z ohňa vyšlo len olovo.
Márne sa prečisťovač namáhal,+zlí neboli oddelení.+
30 Nazvú ich zavrhnutým striebrom,lebo Jehova ich zavrhol.“+
