Jonáš 1:1–17

  • Jonáš chce utiecť pred Jehovom (1 – 3)

  • Jehova zosiela veľkú búrku (4 – 6)

  • Príčinou nešťastia je Jonáš (7 – 13)

  • Námorníci hádžu Jonáša do mora (14 – 16)

  • Jonáša prehltne veľká ryba (17)

1  A Jehova prehovoril k Jonášovi,*+ Amittajovmu synovi:  „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive+ a hlásaj, že nad ním vykonám rozsudok, lebo som videl zlo jeho obyvateľov.“  Ale Jonáš sa dal na útek pred Jehovom a vydal sa do Taršíša. Keď dorazil do Joppy, našiel loď, ktorá tam mala namierené. Zaplatil cestovné a nalodil sa, aby utiekol do Taršíša, ďaleko od Jehovu.  Jehova však zoslal na more silný vietor. Strhla sa veľká búrka a hrozilo, že loď stroskotá.  Námorníci sa vyľakali a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Vyhadzovali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili.+ Ale Jonáš bol v podpalubí a tvrdo spal.  Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „A ty čo tu spíš? Vstaň a volaj k svojmu bohu! Možno sa nad nami pravý Boh zľutuje a nezahynieme.“+  Potom si námorníci povedali: „Poďme hádzať lós,+ aby sme zistili, kto môže za toto nešťastie.“ Hádzali lós a ten padol na Jonáša.+  Pýtali sa ho: „Povedz nám, to ty si na nás priviedol toto nešťastie? Aké je tvoje remeslo a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a ku ktorému národu patríš?“  On im povedal: „Som Hebrej a uctievam* Jehovu, Boha nebies, ktorý stvoril more a súš.“ 10  Vtedy sa tí muži zľakli ešte viac a povedali: „Čo si to urobil?!“ (Námorníci sa totiž od Jonáša dozvedeli, že uteká pred Jehovom.) 11  Keď videli, že more sa búri stále viac, spýtali sa ho: „Čo máme s tebou urobiť, aby sa more upokojilo?“ 12  Povedal im: „Hoďte ma do mora a more sa upokojí, lebo viem, že táto veľká búrka na vás prišla mojou vinou.“ 13  Muži zo všetkých síl veslovali,* aby dostali loď k brehu, ale márne, pretože more sa vzdúvalo čoraz viac. 14  Začali volať k Jehovovi a prosili: „Ach, Jehova, nech nezahynieme pre tohto muža! Nepripisuj nám vinu za smrť* nevinného človeka, lebo toto všetko sa deje z tvojej vôle, Jehova.“ 15  Nato Jonáša zdvihli a hodili do mora. A more prestalo zúriť. 16  Vtedy sa mužov zmocnila veľká bázeň pred Jehovom.+ Predložili Jehovovi obeť a dali mu slávnostné sľuby. 17  A Jehova poslal veľkú rybu, aby Jonáša zhltla. A Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci.+

Poznámky pod čiarou

Význ. „holubica“.
Dosl. „bojím sa“.
Al. „sa snažili prebiť vlnami“.
Dosl. „za krv“.