Jonáš 4:1–11
4 Ale Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a rozhneval sa.
2 Modlil sa k Jehovovi: „Ach, Jehova, presne tohto som sa bál, keď som bol ešte vo svojej krajine. Preto som chcel utiecť do Taršíša.+ Vedel som, že si súcitný a milosrdný Boh, že si trpezlivý* a plný vernej lásky+ a je ti ľúto priviesť nešťastie.
3 Jehova, prosím, vezmi mi život, lebo radšej by som zomrel, ako žil.“+
4 Jehova sa spýtal: „Myslíš, že si sa nahneval právom?“
5 Jonáš vyšiel z mesta a sadol si východne od neho. Urobil si prístrešok, sadol si tam do tieňa a čakal, čo sa stane s mestom.+
6 Boh Jehova nechal nad Jonášom vyrásť fľaškovitú tekvicu,* aby mu robila tieň a cítil sa lepšie. Jonáš sa z nej veľmi tešil.
7 Ale na druhý deň na úsvite pravý Boh poslal červa, aby napadol tekvicu, a tá uschla.
8 Keď vyšlo slnko, Boh prikázal, aby fúkal spaľujúci východný vietor, a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, až omdlieval. Jonáš prosil, aby zomrel, a hovoril: „Už sa mi nechce žiť. Bolo by lepšie, keby som zomrel.“+
9 A Boh povedal Jonášovi: „Hneváš sa pre tú fľaškovitú tekvicu právom?“+
On povedal: „Áno, hnevám sa právom. Som taký nahnevaný, že sa mi ani nechce žiť.“
10 Ale Jehova povedal: „Tebe je ľúto tekvice, ktorá ťa nestála nijakú námahu ani si nemal zásluhu na tom, že bola taká veľká. Vyrástla za noc a uhynula za noc.
11 A mne nemá byť ľúto Ninive, takého veľkého mesta,+ v ktorom je viac ako 120 000 ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť dobré od zlého,* a ešte aj veľa zvierat?“+
