Kazateľ 11:1–10
11 Púšťaj* svoj chlieb po vode,+ lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.+
2 Rozdeľ sa so siedmimi alebo aj s ôsmimi,+ lebo nevieš, aké nešťastie sa stane na zemi.
3 Keď sú oblaky plné vody, vylejú na zem dážď. A či už strom padne na juh, alebo na sever, zostane ležať tam, kde padol.
4 Kto pozoruje vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.+
5 Tak ako nevieš, ako pôsobí duch v kostiach dieťaťa v lone* matky,+ rovnako nepochopíš dielo pravého Boha, ktorý robí všetko.+
6 Zasievaj zrno už od rána a nedopraj svojim rukám odpočinok až do večera.+ Veď nevieš, či sa podarí jedno alebo druhé alebo či oboje bude dobré.
7 Svetlo je sladké a je dobré, aby oči videli slnko.
8 Aj keby človek žil mnoho rokov, nech sa zo všetkých raduje.+ Ale nech pamätá na to, že môže prísť aj mnoho temných dní. Všetko, čo príde, je márnosť.+
9 Raduj sa, mladý muž, zo svojej mladosti a nech sa tvoje srdce teší, kým si mladý. Choď, kam ťa vedie tvoje srdce a tvoje oči. Ale pamätaj, že pravý Boh ťa za to všetko bude brať na zodpovednosť.*+
10 Preto odstráň zo svojho srdca to, čo by ti spôsobilo len trápenie, a chráň svoje telo pred tým, čo by ti mohlo ublížiť. Veď mladosť a najlepšie roky života sú márnosť.+
