Kazateľ 6:1–12
6 Je aj iná smutná vec, ktorú som videl pod slnkom a je medzi ľuďmi bežná:
2 Pravý Boh dá človeku bohatstvo, majetok a slávu, takže má všetko, po čom túži. A predsa mu pravý Boh nedovolí, aby si to užíval, ale užíva si to niekto cudzí. Je to márnosť a veľká bieda.
3 Aj keby mal nejaký muž sto detí, žil veľa rokov a dosiahol vysoký vek, ale za svojho života si neužil nič zo svojich dobrých vecí, musím povedať, že dieťa, ktoré sa narodí mŕtve, je na tom lepšie ako on.+
4 Prišlo na svet nadarmo a odišlo do tmy a tma zahalí aj jeho meno.
5 Hoci ani neuvidelo slnko a nič nespoznalo, predsa je na tom lepšie* než ten muž.+
6 Čo by z toho človek mal, keby prežil aj dvakrát tisíc rokov, ale nezažil by žiadnu radosť? Či nejdú všetci na to isté miesto?+
7 Človek pracuje, len aby mal čo do úst,+ ale jeho túžby sa nenaplnia.
8 Akú výhodu má múdry oproti hlupákovi?+ A čo má chudobný z toho, že vie, ako prežiť?*
9 Lepšie je tešiť sa z toho, čo človek vidí, než túžiť po niečom, čo nemôže mať.* Aj to je márnosť a honba za vetrom.
10 Všetko, čo vzniklo, už dávno dostalo svoje meno a je známe, aký je človek. Nemôže sa prieť* s tým, kto je mocnejší ako on.
11 Čím viac slov,* tým väčšia márnosť, a čo z toho človek má?
12 Kto vie, čo je pre človeka najlepšie? Čo má robiť počas tých pár dní svojho márneho života, ktoré pominú ako tieň?+ A kto mu povie, čo sa stane pod slnkom, keď on tu už nebude?
