Kazateľ 9:1–18
9 Vážne som o tom všetkom premýšľal a prišiel som k záveru, že spravodliví a múdri ľudia aj ich skutky sú v rukách pravého Boha.+ Ľudia nevedia nič o láske a nenávisti, ktorú cítili ľudia pred nimi.
2 Všetkých čaká rovnaký koniec+ – spravodlivých i zlých,+ dobrých a čistých i nečistých, tých, ktorí prinášajú obete, i tých, ktorí ich neprinášajú. Dobrý je na tom rovnako ako hriešnik a ten, kto prisahá, je na tom rovnako ako ten, kto neprisahá unáhlene.
3 Pretože všetkých čaká rovnaký koniec,+ srdce ľudí je plné zla. Celý život majú v srdci šialenstvo a potom umierajú!* Toto sa stáva pod slnkom a je to skľučujúce.
4 Každý, kto žije, má nádej. Veď živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev.+
5 Lebo živí vedia,* že zomrú,+ ale mŕtvi nevedia vôbec nič+ ani už nedostávajú žiadnu odmenu,* ich pamiatka je zabudnutá.+
6 Už viac necítia lásku, nenávisť ani žiarlivosť a už nemajú účasť na ničom, čo sa deje pod slnkom.+
7 Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srdcom,+ lebo pravý Boh si obľúbil tvoje konanie.+
8 Tvoj odev nech je vždy biely* a olej nech nechýba na tvojej hlave.+
9 Užívaj si život so svojou milovanou manželkou+ po všetky dni svojho márneho života, ktoré ti dal Boh pod slnkom, po všetky svoje márne dni. Veď to je počas tvojho života tvoj podiel a odmena za prácu, ktorú namáhavo konáš pod slnkom.+
10 Všetko, čo môžeš robiť, rob zo všetkých síl, lebo v hrobe,* kam odchádzaš, už nie je žiadna práca ani plánovanie, ani poznanie, ani múdrosť.+
11 Videl som pod slnkom aj to, že v pretekoch nezvíťazia vždy rýchli ani v boji mocní,+ že múdri nemajú vždy chlieb ani rozumní* bohatstvo+ a že ani poznanie nie je zárukou úspechu.+ Lebo čas a náhoda* postihuje všetkých.
12 Nikto nevie, kedy príde jeho čas.+ Ako ryby chytené do siete a vtáky do nastraženej pasce, tak sú na tom ľudia, keď ich náhle postihne nešťastie.
13 V súvislosti s múdrosťou, ktorá je pod slnkom, som si všimol ešte niečo, čo na mňa veľmi zapôsobilo:
14 Bolo jedno mestečko, v ktorom žilo málo mužov. Pritiahol proti nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a postavil proti nemu mohutný obliehací násyp.
15 No našiel sa v ňom chudobný, ale múdry človek a ten zachránil mesto svojou múdrosťou. Ale potom si na toho chudobného človeka nikto viac nespomenul.+
16 Povedal som si: „Múdrosť je lepšia ako moc,+ ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nepočúva.“+
17 Lepšie je počúvať pokojné slová múdreho než krik toho, kto vládne nad hlupákmi.
18 Múdrosť je lepšia ako zbrane, ale jediný hriešnik môže zničiť mnoho dobrého.+
