Kniha žalmov 108:1–13

  • Modlitba o víťazstvo nad nepriateľmi

    • „Od ľudí nemôžeme čakať záchranu“ (12)

    • „Boh nám dá silu“ (13)

Pieseň. Dávidov žalm. 108  Moje srdce je stále, Bože. Budem ti spievať a hrať celým svojím srdcom.+   Prebuď sa, lýra,* aj ty, harfa,+nech zobudím úsvit.   Budem ťa chváliť medzi národmi, Jehova,medzi národmi ťa budem chváliť spevom.*   Veď tvoja verná láska siaha až po nebesia+a tvoja vernosť až po oblohu.   Vyvýš sa nad nebesia, Bože,nech je tvoja sláva nad celou zemou!+   Vysloboď nás svojou pravicou a odpovedz mi,aby boli zachránení tí, ktorých miluješ.+   Boh prehovoril vo svojej svätosti:* „S radosťou rozdelím Sichem+ na dedičné podiely,rozmeriam údolie Sukkót.+   Gileád+ je môj, aj Manašše,Efraim je mojou prilbou*+a Júda mojou veliteľskou palicou.+   Moáb je pre mňa nádobou, v ktorej sa umyjem,+na Edom hodím svoj sandál+a nad Filištíncami víťazne zakričím.“+ 10  Kto ma privedie do opevneného mesta? Kto ma zavedie do Edomu?+ 11  Kto iný než ty, Bože, ktorý si na nás zanevrel,ty, náš Bože, ktorý už s nami netiahneš do boja?+ 12  Sme v tiesni, pomôž nám,+veď od ľudí nemôžeme čakať záchranu.+ 13  Boh nám dá silu+a rozdupe našich nepriateľov.+

Poznámky pod čiarou

Al. „strunový nástroj“.
Al. „ti budem hrať“.
Al. možno „zo svojho svätého miesta“.
Dosl. „pevnosťou“.