Kniha žalmov 139:1–24

  • Boh dobre pozná svojich služobníkov

    • Pred Božím duchom sa nedá ujsť (7)

    • „Ako obdivuhodne som vytvorený“ (14)

    • „Tvoje oči videli už môj zárodok“ (16)

    • „Veď ma cestou večnosti“ (24)

Dirigentovi. Dávidov žalm. 139  Jehova, preskúmal si ma a vieš o mne všetko.+  2  Vieš, kedy si sadám a kedy vstávam.+ Z diaľky vnímaš moje myšlienky.+  3  Všímaš si* ma, keď kráčam i keď odpočívam,dobre poznáš všetky moje cesty.+  4  Ešte ani neotvorím ústaa ty, Jehova, už vieš, čo chcem povedať.+  5  Obklopuješ ma zo všetkých strán,držíš ma svojou rukou.  6  Poznáš ma tak dobre, že je to nad moje chápanie.* Tvoje poznanie je veľmi hlboké, nemôžem ho obsiahnuť.*+  7  Kam môžem ujsť pred tvojím duchom? Kam môžem utiecť spred tvojej tváre?+  8  Keby som vystúpil do neba, bol by si tam,a keby som si ustlal v hrobe,* i tam by si bol.+  9  Keby som odletel na krídlach úsvitua usadil sa pri najvzdialenejšom mori, 10  aj tam by ma sprevádzala tvoja ruka,tvoja pravica by ma chránila.+ 11  Keby som si povedal: „Určite ma skryje tma,“vtedy by sa noc okolo mňa zmenila na svetlo. 12  Tebe ani tma nie je príliš temná,ešte aj noc ti žiari ako deň.+ Pre teba je temnota ako svetlo.+ 13  Ty sám si vytvoril moje obličky,ukrýval si ma* v lone mojej matky.+ 14  Chválim ťa za to, ako obdivuhodne som vytvorený,+ napĺňa ma to bázňou. Tvoje diela sú obdivuhodné+a ja to veľmi dobre viem. 15  Moje kosti neboli pred tebou skryté,keď som bol v tajnosti utvorený,keď som bol utkaný v matkinom lone.*+ 16  Tvoje oči videli už môj zárodok,v tvojej knihe boli zapísané dni,keď sa mali rozvíjať všetky jeho časti,hoci ešte neexistovala ani jedna z nich. 17  Ako si vážim tvoje myšlienky!+ Bože, aký nesmierny je ich počet!+ 18  Mohol by som ich spočítať? Veď ich je viac ako zrniek piesku.+ Po prebudení som v myšlienkach stále s tebou.*+ 19  Bože, kiež by si zabil zlého!+ Potom by odo mňa odstúpili násilníci,* 20  tí, čo o tebe zlomyseľne hovoria,*tvoji protivníci, ktorí zneucťujú* tvoje meno.+ 21  Jehova, ako len nenávidím tých, čo ťa nenávidia,+ako sa mi hnusia tí, čo sa proti tebe búria!+ 22  Necítim k nim nič, len nenávisť,+stali sa mojimi nepriateľmi. 23  Preskúmaj ma, Bože, a spoznaj moje srdce.+ Preskúmaj ma a spoznaj moje obavy.*+ 24  Zisti, či sa neuberám zlou cestou,+a veď ma+ cestou večnosti.

Poznámky pod čiarou

Dosl. „Premeriavaš“.
Al. „je to pre mňa príliš podivuhodné“.
Al. „nedokážem ho pochopiť“.
Al. „v šeole“, čiže v obraznom hrobe ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. možno „utkal si ma“.
Dosl. „v najhlbších miestach zeme“.
Al. možno „by som ich ešte stále počítal“.
Al. „vrahovia“.
Al. „používajú nevhodne; nadarmo“.
Al. „o tebe hovoria, čo si zmyslia“.
Al. „znepokojujúce myšlienky“.