Evanjelium Lukáša 14:1–35
14 Keď raz v sabat Ježiš vošiel do domu jedného z popredných farizejov, ktorý ho pozval k stolu, všetci prítomní ho pozorne sledovali.
2 A bol pred ním človek, ktorý mal vodnatieľku.*
3 Ježiš sa spýtal farizejov a tých, čo boli zbehlí v Zákone: „Je dovolené v sabat uzdravovať alebo nie?“+
4 Ale oni mlčali. Ježiš sa toho človeka dotkol, uzdravil ho a poslal ho preč.
5 A povedal im: „Keby vám syn alebo býk spadol v sabatný deň do studne,+ kto z vás by ho hneď nevytiahol?“+
6 A nevedeli mu na to odpovedať.
7 Keď si všimol, ako si hostia vyberajú najčestnejšie miesta,+ povedal im:*
8 „Keď ťa niekto pozve na svadobnú hostinu, nevyberaj si najčestnejšie miesto.+ Možno pozval aj niekoho váženejšieho, ako si ty,
9 a príde a povie ti: ‚Uvoľni to miesto tomuto človeku.‘ Potom odídeš s hanbou na posledné miesto.
10 Ale keď ťa niekam pozvú, choď a vyber si najmenej významné miesto. Keď príde hostiteľ, povie ti: ‚Priateľ, poď na významnejšie miesto.‘ A budeš poctený pred všetkými hosťami.+
11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“+
12 Potom povedal aj mužovi, ktorý ho pozval: „Keď chceš niekoho pozvať na obed alebo na večeru, nevolaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov. Niekedy by ťa mohli pozvať aj oni, aby sa ti odplatili, a to by bola tvoja odmena.
13 Ale keď pripravuješ hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých+
14 a budeš šťastný, lebo nemajú nič, čím by sa ti odplatili. A svoju odmenu dostaneš pri vzkriesení+ spravodlivých.“
15 Keď to počul jeden z hostí, povedal mu: „Šťastný je ten, kto je chlieb v Božom Kráľovstve.“
16 Ježiš mu povedal: „Istý človek usporiadal slávnostnú večeru+ a pozval veľa ľudí.
17 Keď sa mala večera začať, poslal svojho otroka, aby povedal pozvaným: ‚Príďte, všetko je pripravené.‘
18 Ale oni sa jeden po druhom začali vyhovárať.+ Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘
19 Iný povedal: ‚Kúpil som päť volských záprahov* a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘+
20 Ďalší povedal: ‚Práve som sa oženil, a preto nemôžem prísť.‘
21 Otrok sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Ten sa rozhneval a povedal otrokovi: ‚Rýchlo vyjdi na námestia a do bočných ulíc mesta a priveď chudobných, zmrzačených, slepých a chromých.‘
22 Keď sa otrok vrátil, povedal: ‚Pane, urobil som, čo si nariadil, a ešte je miesto.‘
23 Pán povedal otrokovi: ‚Vyjdi na cesty a chodníky a presvedč ľudí, aby prišli, nech sa môj dom naplní.+
24 Jedno je isté: Nikto z tých, čo boli pozvaní, neochutná z večere, ktorú som pripravil.‘“+
25 Sprevádzali ho veľké zástupy ľudí. Obrátil sa k nim a povedal:
26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemiluje ma viac ako svojho* otca, matku, manželku, deti, bratov, sestry a dokonca vlastný život,+ nemôže byť mojím učeníkom.+
27 Kto nenesie svoj mučenícky kôl* a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.+
28 Keď chce niekto z vás stavať vežu, nesadne si najprv a nespočíta náklady, aby videl, či má dosť na jej dokončenie?
29 Inak by sa mohlo stať, že položí základy, ale nebude ju môcť dokončiť. A všetci, ktorí to uvidia, sa mu začnú posmievať
30 a hovoriť: ‚Tento človek začal stavať, ale nedokázal to dokončiť.‘
31 Alebo keď chce kráľ vytiahnuť do vojny proti inému kráľovi, nesadne si najprv a neporadí sa, či sa môže s 10 000 vojakmi postaviť kráľovi, ktorý proti nemu prichádza s 20 000 vojakmi?
32 Ak zistí, že nemôže, pošle skupinu vyslancov, kým je ten druhý kráľ ešte ďaleko, a požiada o mier.
33 Preto pamätajte, že nikto z vás, kto sa nerozlúči s celým svojím majetkom,* nemôže byť mojím učeníkom.+
34 Soľ je dobrá. Ale ak stratí svoju slanosť, ako ju opäť získa?+
35 Nie je vhodná ani do zeme, ani do hnoja. Vyhodia ju. Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“+
